« Назад

Palicové požehnanie

Palicové požehnanie

Sedím v čakárni u lekára. Občas niekto príde alebo odíde. No prichádzajúcich je akosi viac. Vždy to tak býva.... Veď choroba si nevyberá, alebo áno?

 

Môžem si ku vám prisadnúť?“ Preberie ma z myšlienok mladá žena.

„Áno, nech sa páči,“ posuniem sa o sedadlo ďalej a pokračujem v čítaní knihy.

„Ste chorá?“ Spýta sa a jemne sa mi pozrie do tváre.  Priznám sa a porozprávam jej o boľavých zuboch.

Na to okamžite dostávam chladnú sprchu. „Nemali by ste takto. Viete, keď hovoríme o chorobách, to chválime satana a nie  Boha, ktorý nám chce darovať zdravie. Veríte, že vás chce uzdraviť. Tu a teraz?“

Lapám po dychu. Potrebujem čas na zoradenie myšlienok. Ešte raz si chcem spomenúť na to, čo povedala.

„Ale ja nechválim  satana,“ pokúsim sa o úsmev. „Iba som vám odpovedala na otázku, či som chorá.“

„A práve o to ide,“ triumfuje prísediaca. „Ten kto je chorý, nie je Boží. Boh nám dal prisľúbenia a na nás záleží či sa ich zmocníme alebo nie.... Aj chrípka je satanovo dielo, aj deravý zub, aj rakovina, aj....“ Melie jedno cez druhé.

Namiesto pochopenia nachádza v mojej tvári jemnú ignoráciu. Vlastne som jej chcela povedať, že mi je ľúto, že sa stala služobníčkou akéhosi „čudného Boha.“

Zbadá to. Zmení tému. So zápalom hovorí o svojom obrátení. O tom, ako jej Boh daroval spasenie a uzdravenie tela v jednej chvíli, o tom ako ju pomazal, aby vydávala svedectvo. Aby citovala bibliu a nezabudne povedať, že ak ona povie v mene Ježiš nejakú prosbu, tak Ježiš ju splní, samozrejme za predpokladu, že tomu na sto percent uverí.

Celá čakáreň začala pozorne sledovať priamy prenos nášho rozhovoru.

„Vám sa to ešte nestalo? Ešte ste sa neobrátili? Ešte stále nie ste spasená? Ešte stále nechápete, akú moc má vaše slovo? Aj Boh vás musí poslúchať, lebo viera je to  najväčšie čo máte!“ Otočí sa celá rozžiarená ku mne.

„Nie, milá pani. Mne sa to nestalo,“ priznávam a chcem ešte povedať zopár vecí, ale nestihnem.

Milá pani otvára tašku. „Nech sa páči. Tu je moja vizitka. Tu sú knihy. Hovoria o Bohu, ak si ich prečítate, ani k zubárovi nebudete musieť, ani kŕčové žily nebudete mať. Jednoducho budete Božia. Spasená a uzdravená. Haleluja.“ Jasá.

Pre istotu poďakujem za knihy a nazriem do jej tašky. Zbadá to. „Ešte by ste nejaké chcela. Dám vám, môžete podarovať aj susedom.“

„Áno,“ pritakávam a chcem ich mať čo najviac. No nie preto, aby som ich čítala, ale preto, aby sa nedostali do ďalších rúk a nepoplietli hlavy sektárčinou.

Nadšená pani mi ešte pripomenula, že sa bude za mňa modliť a bude odháňať všetkých zlých duchov predsudkov a že verí v naše spoločné stretnutie. A milo sa rozlúčila.

 Ako sa objavila, tak zmizla. Divadlo sa skončilo. A moji spolučakajúci spolupacienti zaborili hlavy do novín a časopisov.

 

Nakukla som do knihy s názvom Uzdravenie. (veď iná by v nemocniciach asi úspech ani nemala) Po prečítaní istých informácii, mi bolo jasné o ktorú kresťanskú „sektu kráča.“  

Občas sa s jej členmi prekáram a občas na mňa vykrikujú, že som modloslužobníčka... (a keby len to)

Obrátila som sa na Ježiša. „Pane, ja viem, že si to dobre vymysleli. Veď nemocnica je to pravé miesto, kde ľudia prichádzajú po pomoc v utrpení, ale nedovoľ, aby ich poplietli...Amen.“

Čítajúc niekoľko kapitol z podarovaných kníh som sa dozvedela, že ak vyznáme vieru v Ježiša v tej chvíli sme spasení aj UZDRAVENÍ. Ak sa to nestane, je to preto, lebo sme spútaní satanom, a teda  nás treba premodliť.... A nemôžeme sa zdieľať s tým, čo je pre nás ťažké, pretože to chválime zlého.

A pozor! My sami, každý z nás  má moc vyhnať satana zo seba samého....  A hlavne máme ignorovať teológiu, lebo je plná bludov.... a prekrúca Božie Slovo... a cirkev /najmä katolícka/ je neverná Ježišovi.... je to satanov nástroj na oklamanie ľudí.

 

Po ošetrení zuba som vypochodovala pred polikliniku. Na autobusovej zástavke stála moja „nová známa“ a usilovne debatovala so staršou pani, ktorá sa opierala o francúzsku barlu Priblížila som sa k nim vo chvíli, keď „znovuzrodená pani“ vyťahovala z tašky knihy.

 

„Dajte mi pokoj!“ bránila sa babka. „Ja mám svojho Boha a toho mi nikto nevezme.“

„Veď práve,“ hovorila káravo pani. „A potom to tak s tým vašim Bohom vyzerá... Ešte povedzte, že vás požehnáva a že sa teší, keď nosíte túto palicu!“ Púšťala sa do prednášky.

„A prečo by nie?“ Nahnevala sa babka. „Ak okamžite nezmiznete, takú jednu vám s ňou švacnem, že uvidíte, čo je to požehnanie.“ A zahnala sa barlou.

„Veď vy na to prídete! Len aby nebolo neskoro,“ gestikulovala evanjelizátorka a ráznym krokom sa zberala na odchod

„Fiflena, akási, ešte jej mlieko tečie po brade. A myslí si, že zožrala všetku múdrosť sveta. Veď ty uvidíš, čo je život! Radšej sa tam poriadne modli!“ vykrikovala za ňou babička.

 

Priznávam. Zabávala som sa. Keď pani zmizla za rohom, babka sa obrátila ku mne: „Prepáčte, že nadávam. Ale tá krava povedala, že vy ste si tie knihy vzali aj pre susedov....“

Prikývla som. A keďže som nechcela aj ja dostať výprask, pridala som aj vysvetlenie.

„Viete, moji susedia majú kotol na kúrenie. Tak im tento kvalitný papier bude dobre horieť.“

Babka sa usmiala a buchla barlou o zem. „Ach ja, ťava, mohla som to zobrať aj ja. Aspoň by som mala čím podkúriť v krbe.“

 

Nuž zábava sa skončila. Je večer. Myslím na ľudí, ktorí boli dnes obdarovaní knihami ako ja. A prosím Pána, aby mali chuť zakúriť si nimi v krbe, alebo aby mali aspoň susedov, ktorí kúria v kotli.

Bože daj nám obozretnosť, aby sme vedeli rozlišovať čo je správne a čo nie.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Sestra Daniána, snáď sa nenahneváš keď Ťa doplním.
Keď som už a ešte nebola pedagóg, ale zdravotná sestra, prišla za mnou moja bývalá žiačka....
Potrebovala by som operáciu žlčníka, vraví....Dobre. Vytočila som primárovi a on odpovedal, že slečnu čaká, že už je po vizite....
Slečna sa zdráhala ísť. Hovorím jej, že veď je dospelá a primár ju objedná na operáciu.
"Sestrička, ja to ale potrebujem tajne....."
"A prečo?"- vygúľala som oči.
"Lebo....viete, my biblickí kresťania nemáme chodiť po lekároch...nás má liečiť Ježiš a ak sme chorí, rozkričí sa po celom zbore, že sa málo modlíme alebo máme nejaký hriech..."
"A to je kto, biblickí kresťania? Veď aj ja čítam sv.Písmo?"
"No, viete...také spoločenstvo. Tam sa sopievajú iné pesničky ako zo spevníka a je to tam zábavnejšie, tak som odišla tam".
" No ale toto na zábavné nevyzerá, ak si nesmieš dať ísť vybrať žlčník..."
Alenka napokon išla za primárom statočne sama.
Faktom je, že tá jej "cirkev" ju skutočne vylúčila, lebo sa nespoliehala na Pána Ježiša, že ju uzdraví.
Отправлено в 04.04.13 8:13.
Sr. Damiána, aj som sa pobavil, aj mi bolo trochu smutno z bludov niektorých siekt. Na druhej strane by bolo fajn, ak by ohlasovali pravé evanjelium rozumným spôsobom s rovnakým nadšením ako spomenutá pani. Žiaľ, ľudia tak nepočujú o Božej láske a prichádzajú iní s prekrútenými slovami, ktorí sú odvážnejší. Verím, že sa to raz zmení a aj pre nás katolíkov bude ohlasovanie evanjelia niečim normálnym. Ďakujem, že vo vašich blogoch nachádzam povzbudenie pre hlásanie evanjelia konkrétnymi skutkami v príhodný čas.
Отправлено в 04.04.13 8:35.
Pekný článok, len škoda, že všetkých si vybrať nemôžeme. Je to ako v rodine, v ktorej máme ateistov aj kresťanov-katolíkov a musíme sa znášať i s chybami. Ja sa skôr zaoberám otázkou Božieho požehnania, to má pre mňa najväčšiu cenu.
Отправлено в 04.04.13 17:27 в ответ на Martin Lojek.
Отправлено в 04.04.13 18:50.
Dal som LAJKY vsade kde sa len da.. poznam tuto "firmu" aj jej učenie.. Treba na toto upozornovat a povedat ludom. U nas to tiez zacina.. Tvaria sa akoze neskodne.. Lovia a evanjelizuju velmi radi aj medzi rómami. MY katolíci robíme jednu VELKU chybu-- sme velmi malo evanjelizacni. Keby sme my mali 5% z "evanjelizacneho" nasadenia a horlivosti týchto sektárov tak by na slovensku to vyzeralo úplne inak. A dakujem za blog.
Отправлено в 05.04.13 0:20.
Problém je zložitejší. Ľudské práva platia pre všetkých. Vo svojom mene smie rozprávať ktokoľvek a kdekoľvek, len aby svedectvo bolo pravdivé a k veci. Anton Srholec, rímskokatolícky kňaz. Z časopisu Plus 7 dní.
A čo taká Ekumenická rada cirkví v SR, o tom nič neviem. Máme aj text apoštola Pavla, ktorý nám odporúča na rešpektovanie iných a zároveň ako radu,
1. Korinťanom 10/32 a 11/32.
Отправлено в 05.04.13 8:23 в ответ на Štefan Hrbček.
Hmm... že Ježiš chce uzdravovať je pravdou emoticon našťastie, ale že sa to nestane hneď ako sa za niekoho modlí neznamená že verí málo... nemusela prísť ešte hodina uzdravenia... a Boh často uzdravuje práve rukami lekárov. načo by inak dával človeku múdrosť a chápavosť? Neviem presne o akú "cirkev" ide, no to čo som čítal v blogu alebo v komentári, tak je to fest odveci prekrútené. ak by som niekoho stretol, pokúsim sa ukázať pravdu tomu človekovi ale isto vezmem knihy, bude na podkurku emoticon neviem ako vy, ale pripájam sa k modlitbe za oklamaných... Be blessed emoticon
Отправлено в 05.04.13 10:54.
Môj otecko, keď zazvonia pri dverách Svedkovia Jehovovi, nezabuchne im dvere pred nosom, ale ich s láskou pozve do domu a s veľkou radosťou sa s nimi rozpráva o Bohu. Vypočuje si aj ich, ale potom začne rozprávať on a povie im, že sa v mnohých veciach veľmi mýlia, lebo pravda je takáto...) A tak evanjelizuje tam, kde druhí chceli evanjelizovať u iných...
Áno, sme málo autentickými kresťanmi, ktorí si dokážu obhájiť svoju vieru, ktorá má byť taká živá, aby aj ostatní po nej túžili...
To, že ostatní odháňajú ľudí iných vierovyznaní od svojich dverí svedčí o našej nekresťanskej láske. Veď kto im povie o katolíckej viere, ak ju nemajú možnosť počuť inde? Jedná sa väčšinou o veľmi mladých ľudí a veľkým prínosom u nich je, že naozaj sa chcú o viere veľmi živo rozprávať. Je jasné, že si obhajujú tú svoju, ale nik nemôže predsa vedieť, kedy sa ich srdca dotkne Pán a oni pochopia, že sa mýlili.
Keď som sa potom pýtala otecka, či ho tí mladí ľudia počúvali, povedal, že áno a ešte s akým záujmom... Lebo on ich v ničom neponižoval, oslovoval ich tak, ako by to boli jeho deti, na ktorých mu veľmi záleží, aby raz aj oni boli spasení. Netvrdí, že mu hneď uverili, ale oni vidia, že natrafili na skalopevne presvedčeného kresťana katolíka, a že nemá vôbec cenu nechávať mu nejaký materiál na študovanie, lebo by ho určite spálil, tak ako píše aj sestrička Damiána.
Nenechávajme si našu vieru iba pre seba, ohlasujme ju i my živo a s takou silou, ako to robia iní...veď my sme nedostali ducha bojazlivosti, ale Ducha sily a Pravdy emoticon A nikdy nevieme, kedy nás Pán použije na ohlasovanie Jeho pravého Evanjelia emoticon
Отправлено в 05.04.13 14:57.
„MY katolíci robíme jednu VELKU chybu-- sme velmi malo evanjelizacni.“ Súhlasím s argumentom pána Hrbčeka. Myslím si, že my katolíci asi nemáme pre túto službu takú silnú vieru, chýba nám k tomu viera. Poviem pravdu, ani ja by som nedokázala evanjelizovať tak, ako to robia spomínaní svedkovia Jehovovi alebo babtisti, nedokázala by som na verejnom priestranstve zvestovať moju kresťanskú filozofiu, preto si ich svojím spôsobom vážim, že sa nehanbia chodiť z domu do domu. Vážim si aj všetky ostatné Cirkvi, ktoré patria do našej kresťanskej rodiny. Môj manžel však ešte nedokáže náboženskú rôznosť, tak ako to vidím ja, akceptovať. Zostáva len múdro uznať,že aj oni, iné Cirkvi, musia mať s nami trpezlivosť, všímajú si tiež naše chyby a omyly. A tiež si nerada prečítam alebo vypočujem ich kritiku na našu adresu.
Отправлено в 05.04.13 18:50 в ответ на Eva Vráblová.
klasika podla priznakov islo o (ne)"krestanske" spolocenstvo milost emoticon... u nas robili alfa kurz... rozmyslal som ze ak maju jedlo budem chodiť napapať sa emoticon... prečo nám Ježiš kázal milovať všetkých, niekedy je to riadne ťažké emoticon
Отправлено в 05.04.13 21:17.
byt EVANJELIZACNI . to neznanema LEN chodit z domu do domu.. ani pouličné akcie.. Myslel som to v širšom kontexte. Vysvetlenie si vyžaduje viac priestoru. Druha vec.. bavíme sa o VIERE či o "kresťanskej filozofií"??? A ked hovorime o cirkvach.. kolko cirkvii zalozil Jezis?? Kto pozakladal všetky tie (volate to cirkvi) DENOMINACIE??
Отправлено в 06.04.13 22:03 в ответ на Zita Podhradská.
Byť evanjelizační znamená aj chodiť z domu do domuemoticon aj pouličné akcie. Treba sa pozrieť z "okna" Slovenska do svetaemoticon Robia kadečo a úspešneemoticon Aj tie tzv. Noci kostolov vymysleli mladí , viem o tých v Nemecku - stoja pred kostolmi a pozývajú okoloidúcich, dávajú im letáčik a hovoria o Bohuemoticon Viem, že sú Noci kostolov aj na Slovensku, nevidela som, ako fungujú, či sú skutočne "iba" otvorené kostoly a nič viac, alebo je aj viac. O tom to je. My katolíci sa ešte stále akosi "bojíme" vytrčiť sa z radu. neviem, na čo čakáme. Môžme si nájsť mnohé možnosti, treba len začať... V autobse? na vlakovej stanici? Kto sa odváži? Nemyslím nejak "čudácky", ale po dvoch, po troch a seriózne, skutočne. Veď napokon apoštoli nerobili nič inéemoticon
Отправлено в 06.04.13 19:46 в ответ на Štefan Hrbček.
Aj u nás zazvonili Svedkovia Jehovovi, pozvala som ich ďalej. Bol to starší manželský pár a urobila som čaj. Otvorili sme aj Sv. písmo vydanie SSV a slušne porozprávali (deti hovorili, že som viedla rozhovor). emoticon Mali by sme byť pripravení na takéto návštevy a slušne sa s nimi porozprávať - evanjelizovať (ak sa to dá).
Отправлено в 06.04.13 19:52 в ответ на Eva Vráblová.
Aj ten Tanec vzkriesenia - mladí kresťania si poposielali sms-ky, že začnú tancovať - rozšírilo sa to a zrazu tancovali toľkí ľudiaemoticon neviem, u nás je to iné. Aj tu, kde žijem, máme Juhoafričana, ktorý na ulici rozdáva časopis Augustín pre bezdomovcov. On je vždy nádherne usmiaty a snaží sa gestami, tvárou a vôbec celým telom rozosmiať okoloidúcich ľudí, ktorí okolo neho prechádzajú - nenájde ANI JEDNÉHO, ktorý by opätoval úsmev! Iba sa čudne pozrú, že čo je to za "divadlo" a idú so zachmúrenou tvárou ďalej... To sme my, Európania... Koľko takých smejov by bolo treba, aby sa ľudia na ulici usmievali? Ešte bola jedna akcia mladých: "Daruj mi objatie" - bolo to na Youtube. Dopadlo to podobne, ľudia nerozumeli a odchádzali preč. Je zaujímavé, akí sme "čudní", keď nedokážeme ani darovať objatie!
Отправлено в 06.04.13 19:53 в ответ на Štefan Hrbček.
Nuž, na tanec mám priveľa rokov a neviem, či by som chodila z domu do domu- lebo
takto sa u nás skutočne prejavujú iba svedkovia Jehovovi. Ale u nás som zažila veľa pekných" nocí kostolov ", v niektorých sa nonstop čítalo sv.Písmo, niekde sa striedal spev s adoráciou. Nechcela som sa prezradiť, ale keď je tu toľko diskusie...taký mne vlastný spôsob je, že ak cestujem, vždy otvorím Sv.Písmo a takmer zakaždým je z toho debata. A zväčša pekná. Jedno je fakt....najrezervovanejší sú práve naši katolíci.
A kresťania z iných denominácií sa zasa divia, že "aj katolíci čítajú Písmo"....
Отправлено в 06.04.13 21:22 в ответ на Mária Künzl.
Isto, je to vec vkusu a odvahy. Každý nemusí pochopiť ani chcieťemoticon Ani tu nieemoticon
Отправлено в 06.04.13 22:25 в ответ на Mária Künzl.
Pekné, aj to nocí kostolov, je len zaujímavé vidieť, ako to praktizujú iní. Veď keby to bolo také jednoduché s tým evanjelizovaním, už by sme to dávno robiliemoticon Myslím, že ani apoštoli to vtedy nemali ľahké, tiež mnohí nevedeli prijať, čo hovorili. Verím, že Pán nám dá aj možnosti aj príklady ako to máme robiť. Ani ja by som nechodila po domoch, už z princípu nieemoticon My máme iné spôsoby, a my sme iní. Máme skôr byť povzbudením a pomocou, príkladom a tak. Uvidíme, ako. Úsmev, trpezlivosť a prijať iných takých, akí sú, dať ich jednoducho Bohu a ísť s nimi kus cesty...
Отправлено в 06.04.13 22:53 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Církev je zde proto, aby evangelizovala. - P. Vojtěch Kodet ThD. O.Carm, najnovšie kresťanské správy Aktuality na stránkach Moja Komunita.
Отправлено в 07.04.13 7:34 в ответ на Mária Künzl.
Ak má teda Cirkev evanjelizovať, tak sa to dá aj na tejto internetovej stránke, len mi tu stále chýba duchovné vedenie.
Отправлено в 07.04.13 8:06 в ответ на Zita Podhradská.
Pán Hrbček, vďaka za usmernenie, našla som si to vysvetlenie kresťanskej filozofie v dnešnej diskusii v nonách SME: "Kresťanstvo nie je filozofia, ani veda. Kresťanstvo nie je možné experimentálne dokázať ani matematicky opísať. Je to viera, ktorá u niekoho prerastá až do presvedčenia.

Autori kresťanskej viery boli tesár a rybári. Ten jediný školený spomedzi nich, Judáš, zradil ich, lebo čaro kresťanstva nepochopil. Nenašiel v ňom racionálne argumenty. Tie tam nikdy neboli a ani nikdy nebudú.
Kresťanstvo treba prežívať a nie mudrovať o ňom. Súčasný pápež to ako prvý pochopil a v tom duchu začína aj konať. GRSc. Alexander Jozef JÁRAY
Отправлено в 07.04.13 9:16 в ответ на Štefan Hrbček.
Показывается результатов: 1 - 20 из 21.
из 2