Tak celkom nečakane som dnes kopla do starej krabice plnej papiera. A hoci jeho stránky boli zažltnuté, neskutočne rozjasnili môj deň... Niektoré z nich písala moja mama...
Pane, ďakujem a mamu, za jej lono,
za to, že my dve máme niečo spoločné.
Ďakujem za jej srdce,
za tajomstvá, ktoré mi prezrádzala,
keď som ešte nevidela jej oči,
ale cítila som jej dych,
počula jej hlas a mohla sa sýtiť jej túžbami.
Viem aké boli. Pamätám si ich vôňu.
Volali sa láska,
nádej,
radosť,
ale aj obava a strach.
Pane,
moja mama ma od prvej chvíle milovala, rovnako ako ty.
A ja ťa dnes prosím pre jej ľudskú lásku, požehnaj ju tou Božou.
Pamätáš, ako v sebe skrývala nádej?
Nádej na život?
Túžila, aby som sa narodila
a aby som rozdávala radosť.
Verila, že keď vyrastiem, a ona bude žiť,
nezabudnem na ňu a budem pri nej stáť.
Pane, ty vieš,
ako v tom čase myslela na svoju mamu,
ktorú si si vzal k sebe, keď ešte ona bola malá.
A bojovala so strachom, že aj ona, pôjde k tebe.
A ja?
Nikdy neuvidím jej tvár...
No bola pripravená darovať mi život,
a svoj život vymeniť za ten môj....
Pane, vieš o tom,
že moja mama je svätá?
Ďakujem ti, za každý deň,
za to že ma vychovala,
za naše hádky, rozhovory,
za slzy i listy, čo sme si písali,
keď sme sa nevedeli počúvať...
Ďakujem ti za odvahu, za to, že vždy pri nás stála,
a ja s ocinom sme sa mohli na ňu vo všetkom spoliehať.
Pane, aj teraz je pri nás, a slúži ako vládze.
S ružencom, v práci, v slove i v úsmeve.
Prosím, príď Pane, naplň ju požehnaním,
nech sa ním jej krehké srdce zachveje.
Písala riadky.
O tom, čo sa stalo.
O svojom srdci,
o láske dieťaťa,
o starostiach mamy
i o tom, že čas je krátky
a že raz príde deň,
keď Boh jej skutky poráta.
Dnes som ich našla,
tie krehké slová.
Atrament vrytý do žltých stránok
z dreveného lesa.
Po niekoľkých riadkoch
vylúštených,
moje srdce,
Bože, plesá...
Ďakujem za piesne, básničky, rozprávky,
za jedlo, za noci prebdené pri mojej posteli,
keď skúšal si moje zdravie a jej vieru.
Vy dvaja ste mali niečo spoločné.
Ty Pane, miluješ moju mamu,
a ona stále miluje svoju dcéru.
Ďakujem, že si ju vypočul,
veď ty rád počúvaš mamy,
rovnako svoju, ako moju,
hoci majú iné mená.
Pre teba Pane, to nič neznamená.
Ďakujem, že si tej mojej daroval silu, odvahu,
lásku, nádej, pokoj a ešte veľa iných darov.
Dnes je tu s nami,
a netuší,
že ti píšem modlitbu lásky za dar mamy.
Pane,
ďakujem za všetky deti, aj za seba,
za to že nikdy nie sme na svete sami.
Požehnaj Pane,
moju mamu,
tú ženu svätú,
nech ešte dáva
vieru,
lásku,
nádej,
dlho
tomuto svetu.
Amen.
PS: Ak chcete, pripojte k tejto modlitbe ďalšie... a spolu vytvoríme „Modlitby za maminy“....
