Dnes Ježiš umýva apoštolom nohy. Utiera ich. Nejde mu však o pedikúru, o pekný vzhľad nechtov, či ľudských chodidiel. Ide mu o niečo viac.
Za kvapkami tečúcej vody, za pohľadmi na ubolené a dopráskané nohy človeka sa skrýva niečo viac... Láska. Ježiš nechce za službu "pedikuranta" eurá, chce iba to, aby sme ho nechali, aby sa nás mohol dotýkať. Aby mohol v našom živote oblažiť to čo je popráskané, čo bolí, aby mohol utrieť to, čo je zmáčané od sĺz, od ľudského potu, od krokov nášho života.
Chce, aby sme v plnosti prijali jeho lásku.
Nemusíme sa brániť ako Peter a kričať : "Nie, ty mi nikdy nebudeš umývať nohy..." Nemusíme nič...
Prichádzajú tri dni, keď sme povolaní k tomu aby sme prijímali, aby sme nanovo uverili v Božiu lásku a nechali sa ňou objať. Na mieste kde sme. V srdci, v ktorom cítime prázdno, bolesť, ničotu... V duši v ktorej sa nám zdá, že Boh sa hrá na skrývačku...
Ježiš je tu. Nechce v našom živote urobiť pedikúru.
Chce niečo viac. Chce nám daroval lásku. Chce nám umyť nielen "nohy", ale aj "hlavu" - dať nám novú nádej, že za prázdnym hrobom je plnosť života....
Požehnanú Veľkú noc, priatelia...