Mnoho z vás mi bude najskôr tento článok vyčítať, že som niečo také napísal. Vezmem totiž Písmo veľmi hrubo, priamočiaro a účelovo. Je to ten článok, ktorý mi už dlho stál v šuflíku a prišiel čas, aby som ho uverejnil.
Neviem koľkí z vás sa niekedy zamysleli nad tým, čo prežívali, alebo o čom asi premýšľali prví Ježišovi učeníci. Ján Krstiteľ, veľký učiteľ, ktorého počúvali davy, pokrstí Ježiša krstom pokánia a poukáže na neho, že on je ten, o ktorom hovoril. Tí ho nasledujú, ale miesto toho, aby ich učil, kázal a robil to, čo od Mesiáša vlastne očakávali, tak ich zavedie na svadbu. A na tej svadbe, a taká židovská svadba trvá aj týždeň, hraje hudba, najskôr tancuje a samozrejme sa aj pije. Počkať. Napísal som, že Ježiš tancoval na hudbu počas svadby a pil? Zvláštne. Ježiš určite netancoval na nejakú hudbu. Veď je to až kacírska myšlienka. A asi „nechodil ani na záchod,“ aj keď sa učí, že bol plne človekom. Ježiš bol človekom, ale to spomíname len vtedy, keď to vyhovuje. Dobre, takže pár Ježišových učeníkov je s ním na svadbe, a možno si myslia, že Jánovi z toľkého postenia sa hrablo, keď toho tu označil za vyvoleného Spasiteľa. On si tam tancuje, pije, baví sa, možno sa dokonca aj smeje. No po určitom čase dojde víno. A tak, Ježiš zjaví svoju moc tým, že premení vodu na víno, aby sa mohlo ďalej piť. A „vyrobil ho“ skutočne veľa. Nad týmto tajomstvom sa bežne zastaví katolík, počas modlitby ruženca.
Dobre, prvých učeníkov a zjavenie moci máme za sebou. Už by ma teraz, asi niekoľko ľudí najradšej uškrtilo. A tento článok myslím vážne. Ježiš namiesto toho, aby sa preukázal plne ako Mesiáš, zasadol na trón a ustanovil svoje kráľovstvo, tak sa stretáva s kadejakou čvargou, ženami pochybnej povesti, zlodejmi, klamármi, zradcami, a pije a hoduje v ich domoch. Aby to nebolo málo, tak nie len, že sa stretáva so „štetkami“ ako to dnes hovoríme, tak ešte ostro vystupuje a kritizuje náboženské autority. Samozrejme, že koná popritom množstvo zázrakov, dokonca aj v sobotu, čo je „porušovanie“ zákona, takže ho vyhlásia za satanistu, ktorý vykonáva čiernu mágiu, povedzme to moderne. Koľko z vás veriacich, by sa túžilo stretnúť s Ježišom, keby len toto tu o ňom počulo? Píšem to zámerne takto, pretože asi tak by to bolo prezentované dnes. Ostro by napríklad kritizoval kňazov, biskupov a aj arcibiskupa trebárs. Navyše, keď sa lúči so svojimi učeníkmi, vraví, že s nimi už viac piť nebude, kým sa opäť nestretnú, veď vieme kde. No takého človeka by bral dnes asi každý za riadneho ochľastu, a to bol Boh, veď veríme, že Ježiš je Boh.
Pohoršiť som nechcel nikoho z vás. Vieme, že s určitými ľuďmi sa predsa stýkať nebudeme. Že na určitých ľudí máme už svoj názor len z počutia. Každý z nás berie vieru po svojom. Mnohých ju učili rodičia tým, že ich učili súbor príkazov a nariadení, čo majú robiť. Neviem, či takto sa správne pripravuje pôda, aby vznikla živá viera v srdci. Múdrosť ospravedlňujú jej skutky. Všetci niečo nerobíme, aby sa nepovedalo to či ono. V menších mestách a dedinkách sa o to dbá ešte viac. Každý každého pozná, a reči sa širia (vrelo odporúčam jeden nový český film s názvom Babovřesky, určite si ho pozrite a možno tam uvidíte skutočne vtipne podaný život a vieru u nás). Tie sa šírili aj o Ježišovi a mnohí ľudia tej doby si tiež o ňom mysleli určite svoje. Nedbal na povesť, keď šlo o záchranu duší. Boh sa nedíva ľudskými očami a povie do očí, tento tu, ťa predbehne do Božieho kráľovstva, a bude to ten, kým možno najviac opovrhuješ ako človekom. Budeš pri ňom šomrať, že ti dal toľko isto ako tomu poslednému, keď ty si makal v horúčave celý deň. Budeš nespokojný, že ti neurobil nikdy oslavu, keď si bol pri ňom a vždy verný, zatiaľ čo tomu, čo prehajdákal a rozhýril všetko, ju urobí. Nestavajme na svojej spravodlivosti a nebime sa do pŕs, ako ten farizej v chráme. Kresťan nachádza svoju spravodlivosť v Ježišovi. Napísal som tu niečo, čo sa mnohým nebude páčiť, a dúfam sa nájde niekto, kto sa pokúsi pozrieť na veci aj z takéhoto uhla pohľadu.
Joan Osborne - One of us