« Назад

Šokujúco múdri

Šokujúco múdri

"Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo." (Lk 10,21)

Je to síce nesmierne frustrujúce, ale dala som sa po dlhom čase do čítania životopisu-tentokrát Brigity Švédskej. Priznám sa, že určité dobové a kultúrne nedostatky ma aj trochu rozčuľovali.. Podstatnejšie však je, že ju Pán nútil, ak to tak možno nazvať, hovoriť pravdivé, ale veľmi nepríjemné veci mocným Cirkvi a sveta. Mnohí nepočúvali alebo dokonca prenasledovali nielen ju, ale aj jej vyslancov už len z toho dôvodu, že to bola žena a to dokonca vdova, nie rehoľníčka.. Pán dal výrazným spôsobom najavo, že má v nej zaľúbenie akoby napriek vznešeným i biednym mužom, ktorí sa cítili byť viac v Božej priazni a práve, ako ona. 

Dnes som sa prvýkrát postavila pred študentov (dalo by sa povedať, že aj pred tabuľu, ale tá nebola podstatná), aby som vyučovala náboženskú výchovu. Prax, pre niekoho nočná mora, pre iného voda rybe, sa nevyhla ani mne. Bolo to aj potešenie, aj facka. Zažila som maličký šok, trošku podobný facke od neviditeľnej ruky, aká sa ušla istému mníchovi neochotnému na zapisovanie Brigitiných videní. 

Jeden zo študentov sa prihlásil a veľmi úprimne a  s dôverou mi položil niekoľko dobre formulovaných, hlbokých a zároveň jednoduchých otázok. Ak dovtedy niekto vyrušoval, teraz ostalo presvedčivé ticho. Kládol dvanásťročný Pán otázky učencom podobne? Teraz si už viem veľmi živo predstaviť ich úžas. Načo je človeku v takej chvíli štúdium? Možno (alebo skôr pravdepodobne) by moja babinka odpovedala pohotovejšie, než ja.. Pán zjavuje svoje veci iným ľuďom, než by sme si vybrali my. Presnejšie iným, než by som si vybrala ja. 

Pri rozbore mojej hodiny som dostala dve pochvaly a jedno negatívne hodnotenie za jednu a tú istú moju črtu: že som spontánna. Alebo lepšie povedané, skôr hovorím (konám) než rozmýšľam. Človek je slabý tvor. Ani sám seba nevie ohodnotiť správne a to čo mu na sebe vadí iného môže povzbudiť. Ale Pán vidí do srdca, rozsudzuje úmysly srdca a zjavuje svoju skrytú múdrosť tým a tak, že nás šokuje. Robí to geniálne, s ľahkosťou a nežne tým vychováva. Vďaka Bohu!

Комментарии
sign-in-to-add-comment
V našom pozemskom živote neustále kladieme otázky, či sme mladí alebo starší.
Mňa tiež zamestnáva v poslednom čase jedna otázka, a teraz využijem , príležitosť ak dovolíš.
Vždy som si myslel , že viera je boží dar, a minule som sa niekde dočítal , že viera je vlastne len otázka vôle. Ak veľmi chcem veriť, tak uverím v Boha a mám vieru. Bolo by to také jednoduché ? Ty, ako učiteľka náboženstva , máš nato aký názor ?
Отправлено в 02.12.11 21:06.
Jozef, dúfam, že nevadí, ak zareagujem ja.

Boh je dokonalosť a nie chaos. Preto Boh pracuje podľa svojich princípov a nie náhodne a nedbanlivo. radšej neurobí nič, ako by mal urobiť niečo proti týmto svojim princípom.
Hoci Boh je nad všetkými zásadami a pravidlami, stanovil princípy pre človeka, ale aj pre seba, aby sa nimi riadil človek, ale i Boh.
Božím princípom je Božia vôľa.
Božou vôľou po páde človeka bolo, spasiť človeka. Božou vôľou bolo a je spasiť nás VIEROU, v meno Ježiš a v jeho,teraz už uskutočnené, dielo.

Tu je to vysvetlenie: 1. Boh má túžbu spasiť nás vierou. Preto: 2. Vkladá túto túžbu do nášho srdca, pôsobením Ducha Svätého, aby sme vedeli čo je Jeho túžba či vôľa. A Jeho túžbou je spasiť nás vierou, nie našimi skutkami. 3. Tu nastupuje úloha človeka, aby premenil túto Božiu túžbu, ktorú pocítil vo svojom duchu, nie v duši, na modlitbu, ktorú vyšle Bohu späť. " Áno, Bože, chcem veriť!" .Dôsledkom toho, že Bohu dáme súhlas, Boh začne jednať a uskutočňovať to, čo je v súlade s Jeho túžbou.

Teda na prijatie viery je potrebná tak Božia milosť, ako aj súhlas človeka. To je princíp, ako pracuje Boh a ten sa nikdy nemení.
Prečítaj si List Filom. verš 14.
Boh nerobí nič, kým nepozná našu vôľu. Naša vôľa však musí byť v súlade s Jeho vôľou, inak Boh našu vôľu neuskutočňuje. Boh sám chcel, aby Jeho vôľa bola obmedzená človekom.

" Bolo by to také jednoduché?"
Odpoveď: " Bolo by to také jednoduché, keby naša VIERA v Boha bola aspoň taká malička, ako horčičné semienko.
Отправлено в 04.12.11 12:38 в ответ на Jozef HORVÁTH.
Milý Jozef,
nie som prave idealny clovek na odpoved, ale ber to len ako inspiraciu k vlastnemu hladaniu a utvoreniu vlastneho nazoru. vsetky definicie su nedokonale, ale ucili nas, že viera je súhlas rozumu, vôle a citov s určitým myšlienkovým konceptom, ktorý formuje a mení náš konkrétny život. Kedze je to odpoved, musi najskor existovat otazka, navrh. a teda aj pytajuca sa osoba, "navrhovatel" (fuj, strasny pojem :-) ) Boh nás stvoril bez nas ale nespasi nas bez nas. a viera bez skutkov je mrtva. takze Bozia milost ju ponuka a dava tomu kto chce a ma sa prejavit na zivote. Boh a clovek tu spolupracuju v pripade, ze clovek chce, lebo Boh chce vzdy.
Отправлено в 05.12.11 17:46 в ответ на Jozef HORVÁTH.