Tento týždeň som prišiel na to, na čo sa podobal môj život. Na veľký, pohodlný, krásny a teplý červený gauč. Červený preto, lebo mám rád červené gauče. Každopádne, môj duchovný život bol zhmotnený do kusu nábytku. Môj gauč bol veľmi špeciálny, pretože som v ňom trávil veľmi veľa času. Vlastne, takmer od rána do večera. Vlastne, od rána do večera. Môj gauč ma rozmaznal a stal sa zo mňa pohodlný človek.
Už štvrtý utorok po sebe sa ideme stretnúť na modlitby za Slovensko v rámci projektu 40 dní teraz. Nie sme organizátori, sme len skupina bláznov, čo sa rozhodla vstávať o 6 ráno, a pred prácou alebo školou sa ísť modliť a prihovárať za Slovensko. Ak si spomínate na môj červený gauč, tak asi dobre viete, že mi v ňom bolo veľmi dobre, a poviem vám pravdu, ranné vstávanie do mojej rutiny veľmi nespadalo.
Chcem vám vydať svedectvo, že červený gauč je deštrukcia pre kresťanský život. Skúste povedať nezainteresovanému človeku, že vstávate o šiestej ráno na modlitby a musíte cestovať 30 minút v zasneženom počasí MHD na opačný koniec Bratislavy. Ľudia, taký pohľad ste ešte nedostali. Ale viete ešte čo? Boh chce vidieť bláznov, nadšencov a zapálených ľudí pre Jeho diela. Som presvedčený o tom, že 40 dní teraz je projekt, ktorý postupne prebúdza všetkých kresťanov a núti ich robiť veci, ktoré im ich gauče nedovolia len tak. Chcem, aby ste vedeli, že prichádza vlna a vy sa musíte nechať strhnúť absolútnym bláznovstvom, šialenstvom a opustiť svoj gauče.
Mnohí kresťania zabudli, čo to je dobrodružstvo. Akosi sme prestali vnímať to, že život nie je o pohodlí, ale úplne naopak – o duchovnom boji. Práve v tento čas, keď prichádzajú marcové voľby, je to úplne najdôležitejšie, aby Boh videl na nás, že máme záujem a máme záujem robiť gestá, ktoré Bohu ukážu, že pôjdeme za hranice toho, čo už poznáme, a kde nám je dobre. Slovo boj nemá nikto rád, pretože sa treba biť. Pretože treba otvoriť dvere a vystúpiť aj do zimy, ak treba. Máte radi zimu? Ja ju úprimne neznášam. Lebo mi je pohodlnejšie vnútri, kde je teplo. Myslíte si, že keď bol Ježiš na kríži, tak mu Rimania doniesli teplé ponožky a nejaký sveter, aby sa zahrial? Bolo by to krásne, ale vôbec nie. Ježiš trpel, bol sám, bol hladný a krvácal od hlavy až po päty. Nepáči sa vám ten obraz, že? Ale presne o tomto to celé je. Nerobíme príjemné veci, nerobíme ľahké veci a najlepšie je, že nám nikto nepovedal, že sa im máme vyhýbať, napriek tomu to tak veľmi radi robíme.
Sprav krok toho, že opustíš svoje pohodlie, svoju zónu komfortu a urobíš novú vec. Vstaň zajtra ráno skôr, zavolaj svojich priateľov, a modli sa za Slovensko. Toto nie je fraška, toto nie je zaujímavosť, ktorú si Markíza zaradí do hlavných správ. Ide tu o duchovný boj. Nebude to jednoduché. Keď mi ráno zvoní budík o 5:45 a vonku je tma, 5-krát po sebe chcem napísať SMS, že dnes to nezvládnem. Lenže keď robíš ťažké veci, tam to všetko začína. Aký kus nábytku máš ty vo svojom živote?