Aby sa naša krajina dvíhala požehnaním ľudí statočných!

"Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie. Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však (zdržiava) u skromných. Statočných (ľudí) vedie (bezpečne) ich neporušenosť, vierolomníkov však zničí ich zvrátenosť. V deň hnevu nepomôže bohatstvo, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou. Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť. Statočných (ľudí) vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach. Mesto sa dvíha požehnaním (ľudí) statočných, ústami nestatočných sa však nivočí. Kde nieto zrelej rozvahy, tam ľud upadá, dobre je však tam, kde niet núdze o radcov."Kniha Prísloví 11, 1-14

Dnes ráno mi ostala chvíľka času pred odchodom do práce a povedala som si, že bude lepšie otvoriť si Písmo, než si natrieť chlieb :). Otvorila som ho v 11 kapitole knihy Prísloví. Myslím, že naša spoločnosť už pridlho trpí jednou tendenciou: vziať si z tohto textu jediné posolstvo - rýchlo určíme, že my, bežní ľudia (cielene som sa vyhla použitiu spojenia "obyčajní ľudia", aby to nezaváňalo propagandou niečoho, čo propagovať nechcem), sme tí spravodliví a oni - neobyčajní politici, sú tí vierolomníci a nespravodlivci. A v podstate sa možno ešte aj potešíme, že "bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť."

Ja som ale presvedčená, že Boh nás volá k úplne inému postoju a že tento text má oveľa hlbšie posolstvo. My sme ľudia, ktorí môžu svojimi modlitbami zmeniť tvár Slovenska. Tak, ako modlitba môže spôsobiť obrátenie ľudí, zmenu ich životov - som presvedčená, že teraz je čas modliť sa, aby Boh z vierolomníkov urobil ľudí spravodlivých a spravodlivých upevnil v spravodlivosti ukrytej v Kristovi. Chcem vidieť, ako sa z našich politikov stanú ľudia, na ktorých sa budú vzťahovať prisľúbenia pre bohabojných a bezúhonných. Nie, naozaj mi nestačí, aby tí, čo kradli dostali spravodlivý trest a minimálne už nemali možnosť byť pri koryte. Ide o viac.

"Nech je tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi... a odpusť nám, ako i my odpúšťame."

Priznávam, že túžim, aby naši politici boli požehnaní. Nie, nemám tým na mysli, aby sa zlodejom naďalej darilo kradnúť. Ani to, aby sa im darilo všetko zaobaliť ako verejné dobro, hoci to slúži len záujmom konkrétnych jednotlivcov. Chcem, aby boli požehnaní potom, ako sa zmenia ich srdcia. Potom, ako Boh zmení ich srdcia. Chcem, aby sa ich slová, skutky i myšlienky páčili Pánovi. Toto je moja modlitba.

Aby sa naša krajina dvíhala požehnaním ľudí statočných!