Prvýkrát sme s manželkou začali uvažovať o podnikaní už počas vysokej školy. Uvedomil som si, že nechcem zapĺňať miesta na pracovnom trhu, ale vytvárať ich. Tiež ma lákalo dobrodružstvo podnikania. Už vtedy sme mali rozbehnuté nejaké kontakty a externú spoluprácu. Pravidelný príjem, balíček istôt a strach z nepoznaného, boli však silnejšie ako moje túžby, a tak som si namiesto podnikania po vysokej škole našiel prácu 30 km od svojho bydliska.

Nasledujúce 2 roky boli časovo náročné a pracovne som bol vyťažený 10-12 hodín denne, 6 dní v týždni. Okrem práce som totiž naďalej pracoval aj externe v iných firmách, preto nebol čas na budovanie priateľstiev, manželstva, osobný čas a ani čas s Pánom. Dá sa povedať, že pracovne som sedel na dvoch stoličkách. Po dvoch rokoch plných vyčerpania a časového stresu som si začal klásť niekoľko dôležitých otázok: „Je toto život aký som si predstavoval? Vediem taký život ako odo mňa očakáva Pán?“ Uvedomil som si, že venovať 70% svojho času práci, nie je Boží plán pre môj život. Vedel som, že musí prísť rozhodnutie z mojej strany, že ak chcem podnikať, musíme ako rodina urobiť krok viery. Veď Pán hovorí vo svojom slove: „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čo si oblečieme?!“ (Mt 6,30) „Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sapostarásám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6,31b-34).

Po niekoľkých mesiacoch modlitieb sme spolu s manželkou urobili konkrétny krok viery a odišiel som z práce. Štyri roky po tomto rozhodnutí musím skonštatovať, že Pán na nás nezabudol a neustále sa stará o našu rodinu a podnikanie.

Jano.