Akurát včera sme mali stretnutie s veriacimi. Hovorili sme o svojich skúsenostiach s Bohom a jeho pôsobením v našom živote. Žana porozprávala príbeh, ktorý sa stal dávno, ešte keď bola doma v Moldavsku s jej babičkou. Babička bola veľmi silno veriaca. Mala svoje obľúbené ikony, predovšetkým Matky Božej ale aj iných svätých na počestnom mieste doma. Dedko nebol veriaci. V tej dobe bol silný komunizmus a on bol zarytým ateistom. On babke tie ikony stále schovával.

Babka ich znova nachádzala, znova postavila na miesto a dedko ich znova bral a schovával. A samozrejme vysmieval babku, potom ponižoval a tak dokola. Hm, zaujímavá hra na schovávačku. Babka veľmi trpela, no neprestávala sa za dedka modliť s vierou, že Panna Mária čosi predsa len urobí, veď sú to jej ikony. A tak čas šiel, a dedko schovával ikony a babka ich hľadala a hľadala... Až prišiel jeden deň... V ten deň babka ráno vstala a znova videla, že ikony zmizli. Povedala si len - pôjdem po robote a potom, keď sa vrátim, budem ich znova hľadať. Ach, starý, starý... No keď sa vrátila domov, dedko už držal ikony v rukách a staval ich na miesto. Babka celá prekvapená sa nezmohla na slovo, len nemo stála a pozerala, kým dedko nedal poslednú ikonu na miesto a neotočil sa k nej. Asi už jej tvár prezradzovala otázku a prekvapenie. Tak len povedal: "No čo, žena moja, čo pozeráš. Sadni si... Všetko ti vysvetlím." A keď si sadla, dedko pokračoval v rozprávaní: "V noci spím a tu sa mi celkom jasne, akoby som ani nespal, ja neviem... Zrazu objaví z ničoho nič tá tvoja Panna Mária. Ticho stojí a pozerá na mňa smutne, no s takou dobrotou v očiach, až mne bolo ťažko, až sa mi chcelo ju potešiť, vieš... Chápeš? No a ona sa takou materskou dobrotou otvorila ústa a povedala: "No prečo ma len toľké roky stále skrývaš?" No chápeš, žena, ona hovorila výčitku, no jej slová boli tak sladké ako som nikoho nikdy nepočul, ani svoju mamu. Tak som sa zahanbil. Nič nečakala odo mňa, len s takou dobrotou pozerala na mňa a potom zmizla. Prebudil som sa, ale teba som nikde nevidel. Tak som sa zobral hneď tam, kde som ikony skryl a priniesol ich na miesto. No vidíš? A ako sa to ty modlíš? Vysvetlíš mi to?" "Tak vidíte, otec Robert" - povedala Žana včera, "pre Pannu Máriu nikto nie je zlý či dobrý, všetci sú jej deti, s ktorými zaobchádza tak sladko a matersky ako nikto na tejto zemi, napriek tomu, čo robia." Tak čo sa toľko sužuješ, že Boh ťa nemôže milovať? Veď Boh je nekonečne nežnejší ako Panna Mária, nekonečne materskejší, milujúcejší každé svoje dieťa. Veď ju stvoril a ona nemôže byť dokonalejšia ako jej Stvoriteľ. Tak sa upokoj a uver, že ťa s ešte väčšou láskou čaká, napriek tomu, čo robíš. Zdieľaj tieto slová s priateľmi, ktorí neveria v Jeho lásku k nim, pretože... pretože sa stalo toľko zlý vecí... Aby uverili... On sa stále stará i Mária aj o nich ako o toho dedka.