„Láska nezávidí.“ Kor 13,4 Niekedy je nezávidieť ťažké. Túžime po bábätku už možno mnoho rokov, po budúcom životnom partnerovi, po lepšej práci, vlastnom bývaní, dobrom vzťahu s manželským partnerom, s deťmi, so súrodencami či rodičmi, po zlepšení zdravotného stavu, možno po vlastnom aute, túžime schudnúť, pribrať, cestovať, získať si obdiv...- a nedarí sa nám to akosi... Potom vidíme u niekoho to, čo by sme chceli mať my a preletí nebezpečná iskra.

Zabolí nás, prečo to nemôžeme mať, prečo iní majú možno omnoho viac takmer bez námahy ... Tá iskra, ktorá nás pichne pri tom pohľade na iných, chce zapáliť závisť v nás a rozdúchať hnev na nich. Závisť sa premení v neprajnosť a postupne v nenávisť, neskôr vymýšľa rôzne nekalé praktiky ako sa toho nasilu zmocniť. Nezastaví sa pred rozbitím druhej rodiny, zruinovaním povesti, krádežou, podvodmi, korupciou... A hoci získa to, čo chce, už je to „pokazené ovocie“, z ktorého sa nedá naplno tešiť ani si to naplno slobodne užívať.

"Závisť človeka zožiera zvnútra: „Pokojná myseľ značí život pre telo, závisť prehníva až do kostí.“ Prís 14,30 

"Závisť a hnevlivosť skracujú život a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu." Sir 30,26

Čo potom robí s nami  dobroprajnosť? Ak nás závisť zožiera, dobroprajnosť nás vyživuje a prospieva nám. Ak stretneme dobroprajného človeka, usmejeme sa, nemáme pri ňom nepríjemný pocit a on od nás dostáva prijatie, láskavý pozdrav, príjemné prejavy. Dobroprajného človeka netrápia výčitky svedomia, že prial zlo niekomu, kto teraz vážne ochorel alebo sa mu rozpadla rodina, či skrachoval jeho podnik, pretože praje dobre aj tým, ktorí nie sú ku nemu dobrí. Dobroprajný človek sa teší, keď počuje, že sa niekomu niečo podarilo, aj preto, že by mu to sám prial a splnilo sa to. Dobroprajný človek zasieva dobrotu a žne ju v ešte väčšom množstve.

Ako byť teda dobroprajní

Riešením sú dva kľúče k dobroprajnosti: prvým je vďačnosť- uvedomením si toho, čo mám a byť úprimne vďačný za to, často to v modlitbe vyslovovať nahlas: napr. Bože, ďakujem, že som zdravý, mám oporu v rodine, že nemám zlého šéfa, že mám, kde bývať, čo si obliecť, že nepoznám, čo je to hlad...

Druhým kľúčom je dôvera v Boha. Vieme, že Boh nám vždy dá, čo potrebujeme. Niekedy Ho prosíme o to, čo chceme, ale len Boh vie, čo v skutočnosti potrebujeme. Max Lucado vo svojej knihe hovorí: "Chcete partnera- Boh Vám dá seba. Chcete byť zdraví, aby ste mohli slúžiť, Boh vás chce upevniť v modlitbe." Výpovede ľudí, ktorí po rokoch pochopili, že Boh vždy odpovedal na ich potrebu a prosbu, hoci iným spôsobom nám pomáhajú pochopiť, že Boh je vždy s nami a vždy robí, čo je najlepšie pre nás NIE podľa nás. Ak dáme Bohu slobodu, aby našu túžbu vyplnil svojím najlepším spôsobom, bude môcť konať v našich životoch a pomáhať nám viac.

MODLITBA ZA DÔVERUJÚCE SRDCE