No láska je trpezlivá

 

Musíme si uznať, že samých seba máme celkom v láske- so sebou máme poväčšine trpezlivosti dosť: vidíme svoje nedokonalosti a berieme ich  "v pohode"- každú chvíľku sa nad sebou nerozčuľujeme... Ale zase pri tom druhom sa nám vedia napnúť nervy niekedy aj zopár krát za zopár minút.

Chcieť niekoho zmeniť je parádna vec! Je veľmi dobrá- a to práve pre nás. Vážne? Naozaj! Pretože zmeniť toho druhého znamená to, čo už dávno vieme- najprv pracovať na sebe. Na svojej netrpezlivosti, neláskavosti, dobroprajnosti, skromnosti a pokore - jednoducho na všetkých atribútoch lásky v našom charaktere. Je to to biblické: "Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,« keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata."Lk 6,41-42 Vyzerá to tak, že hriechy tých druhých sa nám vždy zdajú horšie a väčšie, ale možno to tak nie je. A ak áno- tak bude pre nás hračkou popasovať sa s našou malou smietkou a potom sa môžeme vrhnúť na brvno našich blízkych. 

 

To vážne nemám nič robiť?

 

Práve naopak. Zmena znamená rásť v láske. "A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov."1Pt 4,3 Mnohokrát si môžeme vyšliapať cestičky, ktoré na chvíľu prinášajú výsledky, ktoré chceme, použitím kriku, zastrašovania, neláskavej kritiky a nepekného správania sa k tomu druhému. Milovať toho druhého s jeho chybami je presne tou láskou, akou nás miluje Boh. Neznamená to, že s danou chybou súhlasíme, ale že daný človek je pre nás viac ako jeho chyby. Presne tak ako to robí Boh- keď zažijeme Jeho lásku, uveríme a prijmeme jej nemennosť a stálosť- začneme zažívať svoju hodnotu. Vtedy sa dokážeme "naštvať" a sami odmietnuť raz a navždy to, čo nás ničí. Ženám, ktoré chcú zmeniť svojich manželov Božie slovo radí: "Podobne ženy nech sa podriaďujú svojim mužom, aby aj tých, čo neveria slovu, bez slova získal život ich žien, keď uvidia váš čistý život v bázni." 1Pt 3,1-2 

 

 

Pozerať sa správnym smerom

 

Sú stavy a situácie, keď opodstatnene tak veľmi túžime po zmene toho druhého- naozaj nie kvôli našej netrpezlivost, ale kvôli našej láske k nemu. Modlíme sa, robíme všetko možné aj nemožné a kontrolujeme, či sa to lepší. Hľadíme stále na problém- čo nám ani danému človeku ale vôbec nepomáha.Pozerať sa na vážne "poškodenú vec" je deprimujúce. To, čo pomáha, je vyhľadať "opravára - technika", dať mu vec do rúk a dôverovať jeho spôsobilosti. A keď chceme vedieť ako sa vec má, opýtame sa jeho. Existuje mnoho svedectiev o tom, ako sa ľudia až po rokoch začali modliť s dôverou v Boha. Nebo je plné revolucionárov lásky, ktorí nie svojou rebéliou a nenávisťou, ale nekonečnou láskou znemili nielen jednotlivcov, ale celú spoločnosť. Matka Tereza, Don Bosco, Filip Néri, František z Assisi..."Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery." Hebr 12,1-2 Dôverujme Ježišovi, milujme toho druhého a jedna veľká zmena sa práve podarila. Tá druhá, verme, nedá na seba až tak dlho čakať :)

 

 

Zdroj obrázku: http://theurbanchica.com/wp-content/uploads/2014/10/fixpeople.jpg?lbisphpreq=1