Rozmýšľam nad tým obrazom: svätá rodina, rozkošné Jezuliatko, hviezda, krásne pozadie- a predsa- čo ma zaráža- maštaľka, jasličky so senom a mnoho vecí, ktoré chýbajú a mali by určite byť. Tak ma to stále dostáva, že Ježiš si nevytvoril dokonalé podmienky pre svoje narodenie, hoci mohol a trošku hádam: že zasa raz to urobil pre nás, aby nás uistil, že to podstatné, nie je vôbec v kvantite ani v dokonalosti, a že sa toľko nemáme trápiť nad tým, čo nám chýba, ale byť vďační a dokonca užívať si to, čo máme.
Mnohí možno nemajú také podmienky na rodinný život, ako by túžili. Možno je to málo miesta, súkromia...Tak ako svätý Jozef s Máriou, ktorí boli „na očiach“ z každej strany. No z iného uhla pohľadu to pre ostatných znamenalo možnosť stretnúť a dotknúť sa Ježiša a tým ostať premenení. A možno to má byť rovnako aj s nami...
Nebyť na Vianoce doma...- byť ďaleko- to je to, čo Jozef s Máriou presne zažili. Bez podpory blízkych, bez tepla domova a obľúbených vecí, ale stále sprevádzaní a nikdy neopustení Bohom, ktorí ich vlastne na toto miesto aj zaviedol. Sú tam, aby tam získali svoju identitu, a aby sa presvedčili o veľkých Božích veciach práve vo svojom živote. Presne tam Boh urobí niečo veľké. Cudzinci- a nakoniec oni sú najväčším požehnaním pre domácich, najväčším znamením- a to oni sa otvárajú iným a prijímajú ich u seba „doma“.
Mnoho vieme dať a zaobstarať, ale sú "veci", ktoré sú mimo našich ľudských síl- tak ako Jozef a Mária: vo svojej situácii neschopní postarať sa o zdravie svoje, či Božieho Syna, vyriešiť ohovárky a zlé vzťahy, pomôcť blízkym, ktorí to potrebovali materiálne, duševne či duchovne. Ale to len ľudsky- len na chvíľu, lebo sa rozhodli prijať a nechať u seba RÁSŤ Ježiša- pravého Boha, ktorý nemá žiadne obmedzenia. A hoci nedokážeme pridať k počtu dní života človeka, nedokážeme rozmnožiť bunky a expresne zaceliť rany, môžeme nechať Ježiša, nech rastie a počkať: veď ON koná a zachráni a Vianoce sú preda prvým z Jeho dní.
Zdá sa, že veľa vecí a možností chýba v maštaľke v Betleheme, ale nechýba LÁSKA: tá, ktorou Jozef chráni Máriu, tá, s ktorou sa pozerajú na Ježiška, tá, s ktorou prijímajú iných, ale aj tá, ktorá zdanlivo na diaľku, ale veľmi zreteľne cez veľkú hviezdu hovorí: „ Som tu pre Teba v každej situácii, na každom mieste, nikdy Ťa neopustím: Som Tvoj BOH a vždy budem s Tebou: a to bližšie, ako si myslíš.“
A tak nech nám tieto Vianoce nechýba len jedna vec: Božia láska v našom srdci a ostatné prežiari jej krásna a čistá, radostná a silná žiara.