Dokážeš spolu s apoštolom Pavlom povedať: "Ja sa za evanjelium nehanbím"?. Odkiaľ pramení odvaha vyznávať vieru? Aj tento raz odpoveď nájdeme v Božom slove.
1. Biblia pre každého účastníka – Nový zákon 2. Pokyny pre animátora na stiahnutie TU
STRETNUTIE
(dĺžka a forma závisí od skupiny)
Cieľom hry je z najnižšieho vývojového štádia (bunky) dospieť v človeka. Jednotlivé štádiá vývoja: bunka (čupí), kurča (skacká počupiačky a pritom vydáva zvuk: pí-pí), opička (skáče a jednou rukou si ťapká po hlave a vydáva zvuk: hu-hu), človek (vzpriamený) Na začiatku hry sú všetci bunky. Náhodne si medzi sebou „strihajú“ (kameň, papier, nožnice). Kto z dvojice vyhrá, postupuje na vyššiu úroveň (kurča), vydáva pritom charakteristické zvuky a hľadá ďalšie kurča. Keď nájde hráča na rovnakom vývojovom stupni, opäť si „strihnú“: z víťaza duelu je opička a z porazeného opäť bunka. Hráči sa teda pohybujú po miestnosti, každý na svojom vývojom stupni a hľadajú iných hráčov, s ktorými by si mohli „strihnúť“. Čím viac hráčov, tým je hra zábavnejšia. Keď sa týmto spôsobom niekto dopracuje na človeka, hra sa preňho končí. Hrajte dovtedy, kým neostanú posledný dvaja hráči.
• Aký najväčší trapas sa ti v živote stal? • Čo najtrápnejšie si v živote urobil? • Aký vplyv mala na teba táto udalosť? (Ako vedúci skupinky buď pripravený povedať o nejakom svojom trapase. Účastníci naberú odvahu a zároveň získajú čas na premyslenie.)
V úvodnej hre sme zo seba robili trošku bláznov a možno sa niekto z vás cítil trápne. V živote sme sa už dostali do rôznych nepríjemných situácií, keď sme sa cítili trápne a hanbili sme sa za seba, za svoje slová, správanie, oblečenie... Niekedy sa však hanbíme aj za svoju vieru a cítime sa trápne, keď o nej máme hovoriť. Dnes sa budeme spoločne zamýšľať, prečo je to tak a budeme hľadať odpovede v Biblii. Cieľom tohto stretnutia nie je vyvolávať v nás pocity viny a zlyhania, ale úprimne sa zamyslieť nad tým, ako navonok prezentujeme svoju vieru a povzbudiť sa k odvahe.
Boli ste už niekedy v situácii, že ste sa hanbili za to, že ste kresťania? Ak áno, v akej situácii to bolo? (Ak sa to stalo aj tebe, buď pripravený začať. Neťahaj z ľudí odpovede nasilu, ak by im bolo nepríjemné o tom hovoriť.)
Prečítajte si Mk 8,36-38. 1. Prečo sa v niektorých situáciách hanbíme povedať, že sme kresťania alebo zastať sa svojej viery? Priestor na diskusiu 2. Keď sa za svoju vieru hanbíme pred svetom, pred kým sa podľa Ježišových slov v skutočnosti hanbíme? („pred cudzoložným a hriešnym pokolením“) Mení toto jeho vyjadrenie tvoj pohľad na situácie, v ktorých si sa hanbil za vieru? 3. Viete, čo na inom mieste v Biblii Ježiš sľubuje tým, ktorí ho vyznajú pred svetom? Mt 10,32: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“ 4. Podarilo sa vám už vyznať Ježiša pred ľuďmi? Povedz nám niečo o tom. Čo ťa motivovalo to urobiť? Aká bola reakcia ľudí? 5. V súčasnosti sa často stretávame s tým, že ľudia sa na verejnosti hlásia k rôznym kultom a východným náboženstvám. Prečo sa kresťania s rovnakou hrdosťou nehlásia k svojej viere? Čo myslíš, prečo na tieto náboženstvá nezaznievajú urážky a útoky, ale na kresťanstvo áno? 6. Poznáš ľudí, ktorí nebojácne ukazujú svoju vieru a hovoria o nej aj na verejnosti? 7. Ak sa ti kvôli viere posmievajú v rodine, škole, v práci alebo medzi priateľmi, ako to znášaš?
Povzbudením pri vyznávaní viery môžu byť pre nás apoštoli, ktorí sa kvôli viere v Krista ocitli v rôznych nepríjemných situáciách (bičovali ich, uvrhli do väzenia...). Za všetky príklady spomeňme účinkovanie apoštola Pavla v Aténach.
Prečítajme si o tom v Sk 17,16-34. • S kým Pavol diskutoval v areopágu? S filozofmi (epikurejcami a stoikmi) • Ako reagovali na jeho slová? Posmievali sa mu, označili ho za tlčhubu, poslali ho preč
Niektorí označujú Pavlovo počínanie v Aténach za neúspech, ale pre nás je obrovským povzbudením. Pavol sa totiž nehanbil za evanjelium na mieste, kde vznikla filozofia a rozvíjala sa veda. Rozprával sa s učencami svojej doby. Z pohľadu Grékov bolo zmŕtvychvstanie a kríž úplným bláznovstvom, a predsa mal apoštol odvahu hovoriť o nich.
Možno sa vo vás vynorila otázka: odkiaľ mám na to vziať silu? Ako to mám dokázať? Čo myslíte, môžeme aj my mať rovnakú odvahu ako Pavol? Ako to dosiahneme? Odpoveď sa nachádza v Sk 1,8. (Nech si všetci nalistujú verš a spoločne si ho prečítajte nahlas.) Dá nám ju Duch Svätý. Odkiaľ máme vedieť, čo povedať? Odpoveď je v Mk 13,11. Duch Svätý nám vnukne správne slová. Akú máte skúsenosť s pôsobením Ducha Svätého pri vyznávaní viery na verejnosti?
Čo môže byť pre nás útechou vo chvíľach, keď sa nám iní pre vieru posmievajú? Prečítajme si 1 Pet 4,12-16. Spočíva na nás Duch slávy. Máme sa tešiť, lebo máme účasť na Kristovom utrpení.
Zmenil sa po diskusii a týchto biblických veršoch váš pohľad na vyznávanie viery pred svetom?
Dôležité je uvedomiť si, že túto vec nemusíme robiť z vlastných síl. Svedkami sa staneme iba pomocou Ducha Svätého. Preto ho každý deň prosme, aby nám dal odvahu byť svedkami a aby nám v správnej situácii vnukol príhodné slová.
Na úvod modlitby môžete prosiť Pána Boha o odpustenie, že ste sa hanbili za svoju vieru a boli chvíle, keď ste ho pred svetom zapreli. Potom vzývajte Ducha Svätého, aby vám dal silu byť Ježišovými svedkami. Modli sa za účastníkov, aby mali odvahu vyznávať svoju vieru na verejnosti a nehanbili sa za ňu. Pros Pána, aby im otvoril oči, aby si uvedomili, že sa nemusia hanbiť za to, že sú kresťania, ale že na to majú byť hrdí.
© 2013 ZKSM