Biblickému príbehu o povolaní mladého Samuela dozaista nechýba pôsobivosť. Trikrát sa opakujúce tajomné volanie, na ktoré mladík reaguje ochotným: „Tu som, volal si ma,“ a múdra rada skúseného Héliho, ktorý pomohol Samuelovi pochopiť, že ide o Pánovo volanie, dokážu v ľudskom srdci vykresať nejednu iskierku nadšenia: „Hm, keby aj ku mne Pán takto jasne prehovoril... Keby aj mne niekto tak jednoznačne poradil, ako reagovať... Moja ochota a veľkodušnosť by veru nijako nezaostali za ochotou mladého Samuela!“ Ak však nezostaneme len pri krátkom úryvku z nedeľnej liturgie, ale bližšie si všimneme okolnosti súvisiace s životmi vystupujúcich postáv, romantika trochu vyprchá. Ale to nevadí. Naopak, Héli i Samuel sú nám zrazu omnoho bližší.
Dočítame sa, že Héli bol už veľmi starý (viď 1 Sam 2,22). Ani zrak mu už poriadne neslúžil (viď 1 Sam 3,2). Okrem toho Pán už nebol spokojný s Hélim, pretože nevedel zjednať poriadok ani s vlastnými synmi (viď 1 Sam 2,29), ktorí v chráme miesto kňazskej služby robili skôr neplechu (viď 1 Sam 2,12-17.22-25). Pán mu už dal na vedomie, že si nájde niekoho iného, kto bude túto službu vykonávať lepšie a dôstojnejšie... (viď 1 Sam 2,27nn).
Ako je zrejmé z našej state, mladý Samuel sa domnieval, že ho uprostred noci volá Héli a ochotne k nemu pribehol. Nejeden mládenec v plnej sile by mávol rukou nad senilnými rozmarmi akéhosi deda a pokojne by spal ďalej. Samuel má však toľko pokory, že trikrát bezodkladne vstáva a s obdivuhodnou ochotou očakáva inštrukcie od vetchého starca, ktorý si už nevedel urobiť poriadok ani vo vlastnej domácnosti.
A čo Héli? Pán mu už dal na vedomie, že jeho miesto čoskoro zaujme niekto iný a lepší. Nejeden starec by na sklonku svojej kariéry ešte pozbieral zvyšky svojich síl a postaral sa, aby ho ten jeho potenciálny nástupca len tak ľahko nevykopol z teplého miestečka. Héli má však toľko múdrosti, že keď rozpozná v Samuelovom živote Pánov hlas, sám poradí Samuelovi, ako ho má počúvať a nasledovať, hoci vie (alebo aspoň tuší), že to znamená začiatok jeho vlastného konca.
Kľúčové miesto biblického príbehu teda netreba hľadať v tom, ako sa tajomný Boží hlas azda kedysi dávno zvykol uprostred noci rozliehať posvätnými priestormi starobylého chrámu. Takáto jalová nostalgia nikam nevedie. Príbeh Samuelovho povolania orientuje našu pozornosť iným smerom. Ak si mladý a plný ideálov ako Samuel, dokážeš prijať Pánovo posolstvo aj z úst vetchého starca, ktorý sa ešte k tomu už dopustil nejednej chyby či omylu? Ak si skúsený a rokmi ostrieľaný ako Héli, vieš prijať Pánov odkaz, ktorého poslom je možno ešte neskúsené „sopľavé decko“?
