Historickým i obsahovým jadrom knihy Deuteronómium je tzv. deuteronomický kódex, ktorý tvoria kapitoly Dt 12 – 26. Začína sa slávnostným prehlásením: „Toto sú zákony a nariadenia, ktoré máte zachovať v krajine, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov, aby si ju vlastnil po všetky dni, kým budete žiť na zemi“ (Dt 12,1). Deuteronomický kódex je akoby „koncentrátom“, v ktorom sú obsiahnuté základné prvky identity vyvoleného národa. Len ak bude žiť podľa týchto slov, zostane národom, ktorý patrí Pánovi (porov. Dt 26,18-19). V opačnom prípade stratí svoju identitu.
Úryvok o prorokovi, ktorý nám ponúka nedeľná liturgia, patrí do tohto kontextu. Veršom vybraným do prvého čítania bezprostredne predchádza varovanie pred zvyklosťami okolitých národov. Tie sa utiekajú k hádačom, čarodejníkom, zaklínačom či veštcom a k čudesným magickým praktikám (Dt 18,9-14). Vyvolený národ – ľud, ktorý patrí Pánovi, má tieto spôsoby rozhodne zavrhnúť. Má počúvať len takého proroka (resp. prorokov), ktorého určí Pán, a ktorému Pán vloží do úst svoje slová. Je to veľmi strohá charakteristika. Žiadne špeciálne efekty, žiadna elitná spoločenská vrstva, žiadne významné postavenie. Naopak, zdá sa, že pravý Pánov prorok sa nemá vyznačovať ničím iným než obyčajnosťou. Pochádza spomedzi svojich bratov a je im podobný. Neponúka zaručené recepty na blahobyt a úspech. Nevyvyšuje sa nad tých, ktorých oslovuje. Nepredvádza svoje obdivuhodné nápady, nepredáva svoju úspešnú značku, ale hovorí výlučne v Pánovom mene a to, čo mu prikazuje Pán. Pánov Poslaný s veľkým „P“ sa tiež zaradil do tejto prorockej línie. Moc, ktorou sa vyznačovalo jeho učenie (viď Mk 1,27) dosiahla svoj vrchol v bezmocnosti kríža. Ku akej prorockej línii sa hlásime my?
Viď Dt 18,15-20:
Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov podobného tebe, do úst mu vložím svoje slová a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.
HOME
