Aké krásne sú na horách nohy posla, ktorý hlása pokoj? Ako vôbec vyzerajú? Ako ich možno uvidieť a obdivovať ich krásu? Je naozaj možné na vlastné oči vidieť návrat Pána na Sion? A čo Pánovo sväté rameno, ktoré si obnažil pred očami všetkých národov? Naozaj všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha? Krátky úryvok z posolstva anonymného proroka pôsobiaceho pravdepodobne v druhej polovici 6. storočia pr. Kr. (tzv. Deuteroizaiáša), je priam preplnený „vizuálnymi podnetmi“. Ako im ale máme rozumieť? Kam máme nasmerovať svoj pohľad, aby sme neciveli do prázdna?
Odpoveď nám dáva ten istý prorocký text: „Počúvaj svoje hliadky!“ Počúvať! Otvoriť svoj sluch Pánovmu slovu a dovoliť, aby v našom srdci vzbudilo vieru. Viera je totiž z hlásania (viď Rim 10,14-17). Ona je ten kľúč, ktorý otvára naše oči a uspôsobuje náš duchovný zrak, aby sme mohli uvidieť spásu nášho Boha.
Kam nás teda vedie hlas Pánových hliadok? Ktorým smerom orientuje náš pohľad? V evanjeliu polnočnej omše znejú slová anjelov: „Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2,12). Toto znamenie definitívne a vrchovate naplnilo zmyslom celý Starý zákon. Vo svetle tohto znamenia sa naplno prejavuje aj ten najhlbší význam izaiášovských prorockých slov. Ak teda chceme vidieť, aké krásne sú nohy posla, ktorý hlása pokoj, nemáme sa túžobne obzerať po značkovej obuvi krásavcov a krásavíc z reklamných billboardov. Zvesť, ktorú hlásajú oni, nie je dobrá a neprináša pokoj. To, čo ohlasujú (či skôr vykrikujú), nepredstavuje spásu. Nohy posla dobrej zvesti, ktorý hlása pokoj a ohlasuje spásu, sú totožné s bosými nožičkami novorodenca ležiaceho na slame. Ich krása spočíva v tom, že hoci by im celé stvorenie mohlo slúžiť ako podnožka, odovzdávajú sa do opatery ľudských rúk, vystavia sa prachu zeme, chladu a námahe a nakoniec sa nechajú prebodnúť klincami.
Ak chceme vidieť Pánovo sväté rameno, nemáme čakať obrovskú tajomnú ruku, ktorá šmahom zmetie z povrchu zemského všetku nespravodlivosť a biedu. Pánovo sväté rameno je totožné s obnaženým ramenom novorodenca, ktoré sa teraz vystiera, aby prijalo a prejavilo ľudskú nehu a neskôr sa nebude štítiť kontaktu s otrhanými bedármi a malomocnými. Jeho obdivuhodná moc, pred ktorou užasnú všetky končiny zeme, sa prejaví práve vtedy, keď bude natiahnutá na dreve kríža.
Radujte sa a vedno plesajte, lebo Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem i všetky končiny zeme. On, náš Boh, naveky kraľuje! Ale tiež túži po tom, aby sme sa učili jeho štýlu kraľovania.
Viď Iz 52,7-10
