Vyhľadá ich, ujme sa ich, postará sa o ne, vyslobodí ich...

Prísľub Boha, že on sám ako pastier vyhľadá svoje ovce, ujme sa ich, postará sa o ne, vyslobodí ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli, a bude ich pásť, je plný nehy a útechy. V knihe proroka Ezechiela mu však bezprostredne predchádza príkre a tvrdé proroctvo namierené proti pastierom Izraela, ktorí sa miesto zvereného stáda starali iba o seba a svoje záujmy. Poslaním týchto pastierov s malým „p“ bolo zastupovať Pastiera s veľkým „P“, viesť národ a starať sa oň. Svoje poslanie však nenaplnili. Preto sa teraz podľa Ezechielovho proroctva svojho stáda (tj. vyvoleného národa) ujíma sám božský Pastier a berie nezodpovedných ľudských pastierov na zodpovednosť. Súd medzi ovcou a ovcou, medzi baranmi a capmi preto nie je náhodný a nepredvídateľný výber, pri ktorom všetci tŕpnu, či na nich Pán a prísny sudca náhodou neukáže hroziacim prstom, bez toho, že by vôbec tušili, za čo sú odsúdení. Pastieri ľudu dobre vedeli, k čomu ich Pán poveril. Ich zodpovednosť, je preto veľká a musia z nej skladať účty... Skutočnosť, že sám Pán je Pastierom svojho ľudu, je zdrojom veľkej útechy, no zároveň i základom nesmiernej zodpovednosti. Každý, kto je adresátom jeho starostlivosti a útechy, je totiž i zodpovedný za to, aby ju preukazoval tým, ktorí sú mu zverení.

Podobnú situáciu predstavuje i novozákonné podobenstvo o poslednom súde, kde sa pred Synom človeka zhromaždia všetky národy a on – Kráľ – oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Na prvý pohľad zdá, že tí, čo stoja zľava, sú svojim odsúdením nemilo prekvapení, akoby vôbec netušili, že mali vidieť svojho Pána ako hladného, smädného, pocestného, nahého, chorého alebo vo väzení, a mali mu poslúžiť. Ich prekvapená tvár však nie je na mieste. Tí čo stoja po ľavici Syna človeka, ako aj tí, čo sú po jeho pravici, totiž nie sú nezainteresované masy, ktoré prichádzajú k odmene alebo trestu ako slepá kura k zrnu – bez vlastného pričinenia i bez vlastnej viny. Obe skupiny – sprava i zľava poznajú tohto Kráľa a oslovujú ho „Pane“. Jeho spôsob kraľovania im teda nie je neznámy. Vedeli, že má podobu služby. Tým istým spôsobom mali „kraľovať“ aj oni. Tuto zodpovednosť však nenaplnili...