Prísľub o výbornej hostine, ktorú Pán zástupov vystrojí všetkým národom je súčasťou takzvanej veľkej izaiášovskej apokalypsy (Iz 24 – 27). Hoci v súvislosti so slovom apokalypsa sa v bežnom povedomí vybavia hlavne hrôzostrašné a ťažko dešifrovateľné symboly, biblická apokalyptika nepredstavuje staroveký ekvivalent súčasnej sci-fi literatúry ani thrilleru. Zmyslom biblických apokalyptických textov (viď Dan, Zjv alebo časti Iz, Ez, Zach, Joel) nie je detailne vylíčiť strašidelné úkazy, ktoré sa majú odohrať blízkej či vzdialenejšej budúcnosti, a tak čitateľom nahnať poriadny strach, ale uistiť Boží ľud o Pánovej blízkosti a o tom, že on je definitívnym Pánom dejín a neprestajne sa stará o tých, ktorí mu patria. Izaiášovský úryvok o bohatej hostine so šťavnatými jedlami a najjemnejším vínom je jasným dôkazom tohto zamerania biblickej apokalyptiky. Ani na prvý pohľad strašidelný popis budúcnosti (viď napr. Iz 24) nemá poslucháčov a čitateľov nastrašiť, ale vliať im útechu v ťažkých chvíľach a dodať im odvahu k vernosti Pánovi.
Podobenstvo, v ktorom Ježiš prirovnáva nebeské kráľovstvo ku kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi, nepatrí k apokalyptickému literárnemu žánru. Súvislosť medzi týmto Ježišovým podobenstvom a starozákonným úryvkom z Izaiášovej knihy je však jasná. Keď Ježiš uvádza svojich poslucháčov do tajomstiev Božieho kráľovstva, nevymýšľa tie najnovšie podobenstvá a prirovnania, ale náročky nadväzuje na to, čo už poslucháči poznajú. Veľkňazi a farizeji, na ktorých sa týmto podobenstvo Ježiš zvlášť obracia (viď Mt 21,45), sa dobre orientovali v prorockých knihách. Symbol hostiny a svadby pre nich určite nebol nejasnou šifrou. Ako je teda možné, že Ježiš, ktorý inokedy hlása nekonečné Otcovo milosrdenstvo, teraz používa nádhernú symboliku predchnutú Božou nehou takýmto drsným spôsobom? Rozhnevaný kráľ nechá surovo vyhodiť zo svadobnej siene človeka, ktorý vošiel na hostinu bez svadobného odevu! Pritom sám kráľ trval na tom, aby sa svadobná sieň naplnila doslova ľuďmi z ulice!
Je pochopiteľné, že starozákonné apokalyptické texty nemôžu byť zdrojom útechy pre každého, kto sa do nich z dlhej chvíle náhodne začíta, ale iba pre tých, ktorí sú zvyknutí s láskyplnou pozornosťou počúvať Boží hlas a riadiť podľa neho svoj život. Je len dobre, že u tých, ktorí podľa nálady behajú za rôznymi hlasmi, vzbudzujú strach a obavy. Tak sa môžu spamätať a naladiť na ten správny hlas. Podobne je tomu aj v prípade Ježišovho podobenstva. Je dobre, ak naskočí husia koža tým, ktorým je pozvanie na túto svadbu úplne ukradnuté, a ak sa predsa len dostavia, je im jedno v akom stave. Pre tých, ktorým na pozvaní na svadbu kráľovho syna záleží, je toto podobenstvo zdrojom veľkej útechy. Ježiš ich totiž uisťuje, že na túto svadbu nemusia prechádzať náročným výberovým konaním, lebo sám kráľ túži po ich prítomnosti (porov. Žl 45,12). Nemusia vôbec zháňať nákladné svadobné dary – tie sa v podobenstve ani nespomínajú. A kvôli spomínanému svadobnému rúchu nemusia obchádzať luxusné svadobné salóny. Tí ktorí si obliekli Krista (viď Gal 3,27; Rim 13,14), môžu bez obáv vojsť do radosti svojho Pána (viď Mt 25,21). Ak nám teda pri tomto podobenstve naskakujú zimomriavky, je na mieste si položiť otázku, do ktorej skupiny patríme.
Pán zástupov vystrojí na tomto vrchu všetkým národom hostinu s mnohými jedlami: hostinu s výborným vínom, so šťavnatými jedlami, s vínom najjemnejším.
Viď Iz 25,6-10a
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy...“
Viď Mt 22,1-14
