« Назад

Čo urobí?

Čo urobí?

Podobne ako v evanjeliu minulej nedele (viď Mt 21,28-32), aj dnes Ježiš zakončuje svoje podobenstvo otázkou. Jednoznačného hodnotenia odpovede, ktorú mu dajú veľkňazi a starší ľudu, sa však ani dnes nedočkáme. Opäť nám môže vŕtať v hlave...

 

 

Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom? Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.” Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme...?"

Viď Mt 21,33-43

Podobne ako v evanjeliu minulej nedele (viď Mt 21,28-32), aj dnes Ježiš zakončuje svoje podobenstvo otázkou. Jednoznačného hodnotenia odpovede, ktorú mu dajú veľkňazi a starší ľudu, sa však ani dnes nedočkáme. Opäť nám môže vŕtať v hlave, či odpovedali správne alebo nie. Ježiš položil otázku o vinohradníkoch. Aj odpoveď bola o vinohradníkoch. Tak čo teda? Mali veľkňazi a starší ľudu pravdu? Zahubí pán vinice zlých vinohradníkov alebo nie? Veľkňazi a starší ľudu navrhli svoje riešenie situácie, zdá sa ale, že Ježiša už žiadni vinohradníci nezaujímajú. Už ich ani nespomenie. Na odpoveď, ktorá zaznela, reaguje výzvami v druhej osobe. Obracia sa priamo na veľkňazov a starších ľudu: „Vy ste nečítali...? Vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme...!“ A toto je vlastne kľúč k správnej odpovedi na otázku o vinohradníkoch. Tá nemôže byť formulovaná v tretej osobe – oni. Jediné správne riešenie je v prvej osobe – my.

Chyba, ktorej sa dopustili Ježišovi poslucháči, spočíva v tom, že reagovali na jeho podobenstvo ako na hádanku a snažili sa uhádnuť, či vymyslieť správnu odpoveď. Ježiš im ale nepredložil hádanku. Nastavil im zrkadlo, v ktorom sa mali uvidieť a spoznať. Správna odpoveď by teda znela:  „Nám hrozí, že nám hospodár vezme zverenú vinicu a prenajme ju iným!“ Veľkňazi a starší ľudu radšej zatvorili oči a zostali pri hre na hádanky. Teraz je rad na nás. Zostaneme pri hádanke či podobenstve, v ktorom vystupujú On a oni, alebo sa pozrieme do zrkadla, kde je On a my?

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Boh zveril človeku svoju vinicu, čiže svet, aby ju obrábal a tak pokračoval v jeho stvoriteľskom diele Vybral si človeka za partnera. Dal svet ľudom do rúk a nezasahuje im do ich jednania, rešpektuje človeka.Mnohí tento jeho úctivý odstup nazývajú "neprítomnosť Boha vo svete."
Človek však na partnerstvo zo strany Boha nereaguje, lebo časom si navykol na Božiu utiahnutosť do takej miery, že vypadol z roly. Miesto toho, aby sa správal ako partner, chce a pokladá sa za majiteľa sveta. Narába s ním, ako keby nebol nikomu zaviazaný a zodpovedný ako keby bol vládcov a zákonodarcom on.
Pokušenie a pád Adama sa opakuje. Človek chce byť ako Boh, vládcom, bohom namiesto Boha. Boh nie je ospalý dobrácky dedko, ktorý všetko vo svojej slabosti dovolí, privrie oko i obe. Úplne je to naopak, Boh berie človeka tak vážne, veď ho pokladá za partnera. Preto neospravedlní všetko, upozorňuje, karhá, ba i hrozí. Robí to prostredníctvom poslov, ktorí obrazne povedané - klopú na dvere srdca, znepokoja svedomie, hodia pod nohy poleno neúspechu a inokedy zrania chorobou, alebo nehodou človeka. Ale Boh vyslal k nám a stále vysiela i sluhov viditeľných - kňazov, ľudí plných Ducha Božieho a horlivých s priamymi odkazmi a rozkazmi. A čo urobí človek? Tých neviditeľných poslov odbije - so svojim svedomím si vydiskutuje pokoj, že uniká pomocou drogy alkoholu, práce a zábavy a pod. A viditeľných? - Tých vyhodí z domu. Čo ich je vlastne do neho?
Adam nešiel tak ďaleko. Chcel byť bohom ako Boh, ale nie proti Bohu. Súčasný človek chce byť bohom miesto Boha. Byť jeho synom, priateľom alebo dokonca partnerom pokladá za niečo pod svoju úroveň. Čo ho zaujíma, je iba zem - ako vlastníctvo a ako jeho jediná vlasť. Život na nej si zariadi ako keby Boha nebolo, ako keby nejestvoval nijaký ním vyznačený poriadok. On človek, on sám si určí, čo je dobré a čo zlé. Ale človek nemôže netúžiť po Bohu, lebo túži po dobre, po šťastí, po kráse, po dokonalosti a predsa toto všetko sa v Bohu nachádza v nekonečnej miere.
Ježiš v podobenstve však upozorňuje človeka aby si nemyslel, že môže byť voči Bohu neutrálny. Boh požaduje od človeka plody mravného života. Prijať Božích poslov nie je to isté ako ich odbiť alebo zabiť. Počúvať na Boha a jeho evanjelium nie je to isté ako nepočúvať, alebo sa robiť akoby nejestvovalo. Žiť životom spravodlivosti a lásky nie je to isté ako dopúštat sa nespravodlivosti a grobianstva. Boh pripravuje tým, ktorí ho milujú - ako Otec a Hospodár - čo oko nevidelo, ucho nepočulo a čo ľudské srdce nikdy nevytušilo. Človek si to nijako nemôže zaslúžiť. Preto to bude čistý dar Božieho milosrdenstva a lásky. Nestane sa to ale bez pričinenia človeka, bez ovocia dobrých skutkov vo vinici Pánovej, ktorou je svet, Cirkev, spoločnosť, rodina, vlastné srdce.
Отправлено в 30.09.11 20:44.