Druhá charakteristika, ktorú Ján Pavol II. použil na vysvetlenie slova „bdieť“, je láska k blížnym. Bdiem, teda viem o tebe, bdiem s Tebou a bdiem nad tebou.

Mať na mysli tento aspekt bdenia ako očakávania Pána je veľmi dôležité na to, aby sme sa vyhli pokušeniu, že by Pán od nás chcel sedieť nečinne so založenými rukami a čakať, kým príde. Zdá sa, že platí skôr opak: Kto si sadne, zaspí. Podobenstvo o talentoch (Mt 25,14-30) je v tejto veci dostatočne výrečné.

Čo sú to tie „talenty“ v našom živote? Iste sa tým nemyslí len umelecké, jazykové či iné nadanie, ako tento výraz používame v slovenčine. V reči Nového zákona znamená všetky dary Božej lásky, ktoré v živote dostávame. Lásku, ktorú sme dostali, nesmieme „zakopať“, uzavrieť ju v svojom vnútri, čiže len ju prijímať a napĺňať ňou seba samého. Naopak, máme ju „dať peňazomencom“, rozmnožiť ju tým, že ju dáme do obehu, že ju budeme okolo seba rozdávať. Len tak bude možné, keď príde Pán, odovzdať mu ju „aj s úrokmu“ – čiže zúročenú o to, čo láska vo svojom obehu nabrala na seba...

Ako na to? Práve toto nám ukazuje Svätý Otec v druhej charakteristike slova „bdieť“ – bdieť s... Bdelosť je teda vlastne pozornosťou voči iným – vidieť svojho blížneho (neprejsť okolo neho nevšímavo), zaujímať sa, čím žije, čo ho rozveseľuje aj trápi, skrátka, byť citlivý voči potrebám svojich bratov a sestier.

Ďalej to znamená doslova byť pri nich, mať pre nich čas (nedajme sa oklamať pocitom, že nás nepotrebujú), a hlavne dať im pocítiť svoju lásku. Nie je to ľahké! Často treba preklenúť bariéry vybudované rokmi nevšímavosti a nezáujmu, teda svojej či ich nevšímavosti a nezáujmu, plynúcej z onej „ospalosti“. Teraz však chceme bdieť a podľa toho i konať!

A ešte to znamená bdieť nad nimi, teda chrániť ich pred zlým(do tej miery, ako je nám to umožnené). Voči niektorým svojim blížnym to máme dokonca ako prvoradú povinnosť (napr. voči svojim deťom), ale týka sa nás to aj v širšom meradle – v manžlekstve, v rodine, v susedských vzťahoch, v škole či v zamestnaní. V každodennom živote toto bdenie nad našimi blížnymi znamená najmä modlitbu za nich, ale neraz sa ponúkajú (a teda i žiadajú) aj celkom konkrétne skutky: povedať vhodné slovo vo vhodnom momente, alebo naopak, nechať si pre seba nevhodné slovo v nevhodnom momente, urobiť niečo celkom „rukolapné“ na ochranu blížnych pred zlým, alebo neurobiť niečo, čo by na nich mohlo toto zlo priviesť. A sem patrí – nezabudnime ani na to – aj činnosť v prospech dobra spoločnosti, či už sprostredkovaná (voľby, šírenie verejnej mienky a pod.), alebo bezprostredná (konkrétna osobná angažovanosť). Aj toto všetko je prejavom bdelého očakávania Pána a prípravy ciest na jeho príchod.

Zamerajme dnes svoje myšlienky na to, ako by sme sa mohli obnoviť počas tohto adventu práve v onom bdení s... a bdení nad..., a to vo svojich celkom konkrétnych vzťahoch. Je to naozaj súčasť našej prípravy na Pánov príchod.