Adventné zamyslenie pre manželov z cyklu pokojný domov. Ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Mt 3, 11. 13-14
V tretej kapitole Matúšovho evanjelia sa stretávame so vzájomne prejavenou úctou, či lepšie povedané s podriadením sa. Najskôr Ján Krstiteľ nad seba vyzdvihuje očakávaného Mesiáša a potom vidíme Ježiša, ktorý sa pokoruje pred Jánom Krstiteľom. Aký úžasný obraz!
Dvaja nezlomní Boží mužovia, ktorí budili rešpekt, sa skláňajú jeden pred druhým. Nerobili to ako poklonkovanie alebo ako falošné vtieranie sa. Išlo o úprimný prejav.
Koľko rozbrojov v rodinách vzniká práve kvôli nášmu mužskému egu. My muži často zápasíme s pokušením buchnúť po stole a rozkázať ostatným, aj manželke. Lenže takéto správanie pramení z neuzdravenej identity a vtedy, ak nie je po našom, sa nám zdá, že je náš status - hlava rodiny, ohrozený. Hneď na to sa prejavuje hrubá sila, ktorá ničí a po našom vyčíňaní zostáva rumovisko v srdciach najbližších.
Často však čas ukazuje, že pravda bola na oboch stranách, alebo aj viac na tej druhej.
Príklad Jána Krstiteľa, Pána Ježiša, ale aj slová sv. Pavla o vzájomnom podriaďovaní sa (Ef 5,21) nás povzbudzujú k tomu, aby sme nezdravé ego krotili a uznali bez pocitu ohrozenia kvality toho druhého. Nemyslím si, že by tu išlo o zbabelosť, skôr naopak – dobrovoľne podriadiť sa môže len ten, ktorý miluje a pozná, kým je a na čom stavia svoju identitu. Je to akt pokory a veľkosti.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú nazývať Božími synmi. Mt 5.
V týchto adventných zamysleniach sa venujeme téme pokojný domov a je to práve pokoj, ktorý potrebujeme vnášať do našich rodín. Potlačme svoje mužské ego a cielene sa usilujme o pokoj aj tým, že budeme vedieť ustúpiť a podriadiť svoje ego láske.
