"Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.“
Povzbudilo Ťa toto zamyslenie? Zdieľaj ho s ostatnými alebo im ho pošli mailom.
Viem o Tebe už dlho- ale...poznám Ťa? Robí mi ťažkosti veriť, že niečo chceš pre mňa urobiť- a že môžeš. Ako Ťa poznám Ježiš? Pozerám na okolnosti a mám pocit, že stojím na neistej pôde. Ten stotník pozeral na Teba a hneď mal istotu- že dokážeš, že chceš a môžeš. Aj ja sa potrebujem pozerať na Teba a pomenovať pred Tebou svoj problém. A potom sa pozrieť na Teba a viem, že príde tá viera vďaka poznaniu Teba a Tvojho srdca, ktoré si navždy otvoril pre všetkých- aj pre mňa. A tak sa vzdávam pochybností o Tebe aj o sebe. A verím!