V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.

Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.

Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.

A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.“

Sú chvíle, keď hľadáme vo svojom srdci vieru a akoby sa vytratila. Chceme veriť, chceme aspoň dúfať, ale fakty, okolnosti alebo ľudia nám tú nádej berú a vieru podkopávajú. Alžbeta a Mária boli obe ženami, ktoré čelili výzve veriť- napriek skutočnostiam, napriek zvyklostiam. Navzájom sa stali oporou a svojou vierou spôsobili posun u tej druhej, potvrdením Božej vole a Jeho konania. Potrebujeme sa stat ženami viery a podporovať vieru, ktorá pôsobí Božie skutky u iných. A okolo seba potrebujeme mať tiež ženy viery, ktoré nás povzbudia a upevnia vo viere. Dnes máme šancu niektorú povzbudiť a niektorú kontaktovať.