Keď Adam jedol zo stromu, zavolal ho Pán, Boh, a povedal mu: „Kde si?“

On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“

Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“

Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“

Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“

Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“

Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“

A nazval Adam svoju ženu Evou, pretože bola matkou všetkých žijúcich.

Prví rodičia sa to nenaučili, ale s nami nech je to inak. Nikdy Ti nepovedali: Odpusť mi, že sme ťa neposlúchli. Že sme nepočkali na Teba a neopýtali sa, čo je správne. A ani nikdy nepoprosili o odpustenie seba navzájom. Dnes to môžeme zmeniť: je niečo, za čo by sme ako rodina mali prosiť Boha o odpustenie? Je niečo, za čo by sme sa mali navzájom odprosiť? Nečakajme do zajtra. Keď urobíme chybu, využime to na to, aby nás k sebe priblížila, nie navzájom odcudzila.