Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“ Mt 18, 12-14

V dnešnom Evanjeliu by nás mohlo zaraziť, ako sa môže tak ľahko stratiť ovečka, keď predsa vieme, že sú krátkozraké a na väčších plochách sa navigujú podľa sluchu. Akokoľvek k tomu došlo, či už ignorovala hlas (spev) pastiera alebo ju niečo zviedlo, stratila sa a nevedela si sama pomôcť. V tom prichádza pastier, ktorý matematicky neprepočítava riziko a prípustný percentuálny úbytok, ale púšťa sa do náročného terénu, ostatné ovečky necháva v bezpečí a zachraňuje tú jednú "nevďačnicu".

Keď mal môj synček 3 roky, rád pozeral krátku biblickú 3D animáciu o dobrom pastierovi, dojímalo ho to a strašne sa tešil, keď pastier vzal ovečku na ruky. Potom to následne imitoval v hre. Okamžite sa vložil do úlohy pastiera, bežal po byte a zachraňoval svoju vankúšikovú ovečku :)

Toto mi dalo nový rozmer podobenstva a to ten, že aj my máme byť starostlivými pastiermi pre ostatných. Možno nemusím ísť s partiou na pravidelnú partiu futbalu, ale povenujem sa dávnemu známemu, s ktorým to ide dolu vodou a jeho život sa rúti do priepasti.

Výzva na dnes:

Poprosme nebeského Otca, aby nám ukázal niekoho, komu sa máme povenovať, kto zúfalo potrebuje aspoň rozhovor a modlitbu.