Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel.

Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“

Odpovedali: „Ten prvý.“

Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“

Mt 21, 28-32

 

 

Je odvážne byť ochotnou! Ponúknuť svoju pomoc a vystaviť sa tak zraniteľnosti posudzovania, odsudzovania, možnosti zneužitia našej dobre mienenej ponuky. Stojí to za to? Ježiš hovorí o tom, ako Boh prijíma i tú prvotnú neochotu - ako potom príjme a poteší sa z naozajstnej a zrealizovanej ochoty, ktorá neostáva iba pri dobrom úmysle? Áno, svet chce, aby každá z nás žila pre seba, aby sme nešírili Božiu lásku a Božiu ochotu ďalej. Keď sme ochotné - napodobňujeme Boha, ktorý prichádza ako prvý a ponúka svoju pomoc, požehnanie, lásku, prijatie. A to stojí za to. 

 

Krása v praxi: Skúsme dnes upriamiť svoje srdce na ochotu a prekonávať sa v neochote - možno práve voči človeku, s ktorým sa nám nevychádza ľahko.