Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť.“

Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“

Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.

Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po hranice sveta. Rim 10,12- 18

 

"Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť.“ Áno - toto vyjadrenie znamená, že s dobrou zvesťou sa najprv musíme priblížiť - prísť - a potom ju môžeme povedať / ohlásiť, zvestovať/. Možno sa nám to nezdá, ale stačí sa iba zamyslieť nad ľuďmi, ktorých poznáme a potrebujú povzbudenie. Často sa hanbíme a možno aj zabúdame, že evanjelium - dobrá zvesť - má omnoho väčšiu moc ako bežné "Bude to dobré." alebo "Neboj sa, nejak sa to už vyrieši." Slovo evanjelia je skutočne účinné a my naozaj potrebujeme sebe i iným pripomínať, že Boh je verný, má moc nad všetkým, že nikdy neopustí a nikdy sa neprestane starať a zaujímať sa o nás.

 

Krása v praxi : Dnes skúsme povzbudiť slovom z evanjelia niekoho, o kom vieme, že mu chýba dobrá zvesť v jeho situácii.