Rozhovory

Vnímať človeka a jeho príbeh

Médiá sa stali mocným nástrojom. Dajú sa nimi dokonca viesť vojny. Čo ak by ale kresťania vstúpili do tejto sféry so svojimi hodnotami ? Je to vôbec možné? A ako chutí chlebíček kresťanského žurnalistu...Opýtali sme sa Janky Horniakovej.

1. Ako by si definovala poslanie kresťanského žurnalistu ?

Novinárčina je poslaním. Keď som pred 10timi rokmi začínala, moja prateta mi povedala , že nie je dôležité koľko skvelých článkov napíšem, koľko toho poviem, ale ak sa čo i len jedna veta z toho všetkého dotkla srdca človeka- malo to zmysel.

2.V rádiu pravidelne tvoríš rubriku Čo Vás páli, relácie Karmel a Rozhovor týždňa. Okrem toho si spravodajskou redaktorkou. Aké veci v spoločnosti najviac a konštantne "pália" Teba ?

Vytratila sa ľudskosť a viera v dobro aj pravdu. Navyše často mám pocit, že sa vyhovárame na to, že nemáme čas a že doba je rýchla. Každý má predsa k dispozícii 24 hodín. Trápi ma aj to, že sa vytráca záujem jeden o druhého. Že sucho skonštatujeme, že za našimi humnami – na Ukrajine sa bojuje, ľudia umierajú, kresťania v Sýrii prichádzajú o život či v Nepál postihlo ničivé zemetrasenie. Akoby sa nás to netýkalo. Ale prečo?

Reportáž:Nitra, darovanie krvi

3.Kresťanské média sú nástrojom, ako ohlasovať "evanjelium zo striech". Čo je podľa Teba na tejto práci najnáročnejšie ?

Vnímať človeka a jeho príbeh. Zabudnúť na predsudky a škatuľkovanie. Jednoducho predpokladať u človeka, ktorý je predo mnou dobro. Nuž a to čo je v rozhlase náročné- je ponúknuť poslucháčovi kvalitné, overené a objektívne informácie. Neraz treba pracovať rýchlo a efektívne. Vybrať to podstatné. Informácie treba dobre zredigovať do rozhlasového jazyka, ktorý má svoje špecifiká a zákonitosti.

Tiež je dôležité aj to, ako sa za mikrofónom správa prečíta. Ale to je na dlhší rozhovor. Nuž a pre spravodajcu je dôležité byť neustále v obraze., musí vedieť čo sa deje doma i vo svete. Hľadať a prepájať súvislosti. Myslím si, že dobrý novinár by mal byť kompetentný. Za mikrofónom alebo pred kamerou má mať vždy čo povedať. Je to neustála práca na sebe, stále štúdium a dobrá organizácia času. Dôležité je pri tom všetkom vedieť zvládať stres a vedieť si aj odpočinúť, lebo ako hovoril môj profesor na vysokej škole - unavený novinár, žiaden novinár.

Nahrávanie: Športovec roka, Židovská synagóga, Nitra

4. Akým spôsobom sa dá v tejto brandži zachovať si kresťanský charakter ?

Pomáha mi ticho a načúvanie Bohu.

5. Aké pozitíva vnímaš v práci pre kresťanské masmédium ?

Nerozlišovala by som to. Pracovala som aj pre ne-kresťanské médiá a aktuálne pôsobím v katolíckom rádiu. /Nebudem robiť reklamu / Treba zabudnúť na nálepky, trieštiť sa, doťahovať sa kto je lepší a znamená viac. O to tu vôbec nejde. Myslím si, že najdôležitejšie je byť najskôr človekom a potom všetko ostatné. Ale k otázke. Snažím sa o to, aby som si svoju prácu odviedla najlepšie ako viem s dôrazom na ľudskosť a profesionalitu.

Myslím si, že pre veriaceho novinára je práve viera tou prizmou, cez ktorú pozerá na svet. Je to istá pridaná hodnota v novinárčine. Ako ukázal môj prieskum v Diplomovej práci, verejnosť vníma kresťanské médiá na Slovensku ako málo kvalitné. V tomto sú „synovia tmy prezieravejší ako synovia svetla.“ Ale prečo nebyť lepší? Inšpiratívnejší? Riešením možno nie je uzatvárať sa do „svojho katolíckeho geta kresťanských médií“, ale ako hovorí aj pápež František vychádzať na periférie. Nebáť sa byť ľuďmi na „hranici“ a načúvať ľuďom, ktorí sú uzatvorení do svojho sveta. Ktovie, čo ak práve im chýba náš záujem?