Rozhovory

Manželia Lipovskí o zážitkoch a začiatkoch v spoločnej službe

Celým srdcom už mnohé roky slúžia Bohu. Spolu s deťmi žijú rodinu milujúcu sa navzájom a milujúcu Boha. Opýtali sme sa, aké sú ich začiatky a zážitky zo spoločnej služby ?

Môžete nám povedať nejaký zážitok, na ktorý zvlášť radi spomínate ?

Marián: Neskutočne rád hovorím niekde, keď som s Ľudkou. Ona je tá, ktorá je detailistka, pripraví veci dobre a ja si potom povyberám to najlepšie :) Na pódiu je to také perfektné dopĺňanie. Pre mňa je oveľa vzácnejšia služba s ňou ako keď mám slúžiť sám.Je zážitok počúvať Ľudku z pódia, lebo tam je to predsa precíznejšie a veľmi sa ma to dotýka. Ľudia nám hovoria, že to, čo hovoríme a ako to robíme je prirodzené. Takže takýto zážitok zo spoločnej služby na pódiu je pre mňa ohromným obohatením.
Naozajstný zážitok pre mňa bol, keď sme boli na mládežníckom kempe a Ľudka mala kočiar a Esterku v ňom. Cez noc prišla veľká potopa,zalialo lúku na ktorej sme spali a rýchlo sme sa museli dostať cez taký mostík. Nebolo to nebezpečné, ale bol to taký adrenalín:) Pamätám si, ako sme tam s Ľudkou slúžili a popri tom sa starali o malé bobo a ako sme s tým kočíkom preliezali, čľapkali po vode a dostávali sa preč z toho kempu - a vtedy som si povedal, že to je žena do koča aj do voza! :)

Ľudka a Marián Lipovskí s dcérou Ester a synom Dávidom

Ľudka: Raz sme mali ešte len pred CampFestom, ale obaja sme už mleli z posledného. V tom čase bol Marián na jednom pracovnom stretnutí, kde sa stretol so svojím dobrým priateľom. Ten si všimol,že Marián je pod stresom a vyčerpaný a začal si robiť o neho starosti. Oslovil teda svojho priateľa, ktorý vlastní a prenajíma v Španielsku letný byt, či by nebol ochotný zadarmo nám ho poskytnúť. On súhlasil a ako keby to ešte nestačilo, on sám nám dokonca zaplatil celú cestu tam a späť :)
Bolo to pre nás ako vo sne. Zrazu sme sa ocitli - my a naše deti, ktoré leteli prvýkrát v lietadle, na spoločnej rodinnej dovolenke v Španielsku.
Spolu s deťmi na to rovnako s vďačnosťou spomíname a asi najúžasnejšie a najdrahšie na tom bolo, že sme ju strávili ako rodinka spolu s deťmi. Naše deti doteraz milujú naše spoločné dovolenky:)

Ako si spomínate na svoje začiatky v spoločnej službe ?

Ľudka: Je to zaujímavé, ale u mňa povolanie do spoločnej služby začalo oveľa skôr. Skôr, ako som sa spoznala s Marianom.Myslím, že mňa osobne Pán musel pripravovať na službu s Mariánom ešte skôr, aby som nezažila až také veľké šoky. Aj keď nastali aj tak :) :) :) Veľmi skoro po tom, ako som sa stala kresťankou, som prežila osobnú skúsennosť, ako si ma Pán osobne povolal naplno do služby. Ďalej nasledovali stretnutia s obdarovanými ľudmi, cez ktorých som dostala niekoľko krát potvrdené slovo od Pána, ktore sa týkalo už konkrétnejšie mojej služby.Jedno z nich bolo práve aj o tom, že to budem robiť spolu so svojím manželom. Keď som spoznala Mariána, bolo to pre mňa už veľmi jasné. Keďže Marian už bol v rozbehnutej službe, ktorá začínala v Prešove, ja som do toho jednoducho vstúpila.
K tomu možno taká milá poznámka: Pred tým, ako som sa vydala za Mariána a bola som ešte slobodná, slúžila som už vo svojom zbore v Košiciach. Keď som sa vydala, Pán ma hneď od začiatku nášho spoločného života s Marianom viedol k tomu, aby som pochopila, že toto nie je už o Marianovej službe a mojej službe pre Neho, ale o našej spoločnej službe pre Neho.
Môj charakter služby sa začal meniť, hneď ako som sa vydala a nanovo znova potom, ako som sa stala mamou Esterke a Dávidovi. Ale Pán mi nezabudol po celý čas pripomínať, že sa nič nezmenilo na tom, že som pre Neho vždy naplno v službe:) Aj keď som bola väčšinou neviditeľná pre ľudí. Nebolo to jednoduché. A keby mi vtedy niekto hovoril, aká je moja sluzba duchovná, tak by som pre neho mala hneď pripravenych pár ostrých odpovedí:) :) :) Ale teraz, po rokoch si ešte hlbšie uvedomujem dôležitosť služby byť manželkou a matkou.
Ale toto sa už netýka tejto otázky:)

Ľudka a Marián spolu na pódiu
Marián: Keď sme sa zobrali už som vedel, že Pán Boh mi dal manželku, s ktorou budem spolu slúžiť mladým ľuďom. Moja túžba pre našu rodinu nikdy nebola,že ja budem v službe a Ľudka bude niekde inde. Obidvaja patríme Pánu Bohu, milujeme Ho, chceli sme spolu slúžiť Jemu, aj keby to nebolo úplne na rovnakom mieste, ale tak že podporujeme jeden druhého. Veríme, že tú službu máme od Boha - takže aj keby Ľudka robila trošku inú službu, určite by to nerobila bez toho, aby som ja s tým nebol v pohode a opačne. Aj keď ona ustúpila trošku do mojej služby - teda do služby, ktorú som už rozbiehal predtým, ale už keď sme chodili spolu, bolo jasné, že naše srdcia sú pre Pána Boha.