Rozhovory

O Bohu môžem svedčiť aj bez slov

Čo je na živote v reholi najlepšie, akú rehoľu a ako si vybrať ? Opýtali sme sa sestry Františky Čačkovej OSF.

1.Kedy a ako si začala vnímať svoje povolanie do rehole?

Mala som asi 16 rokov, pripravovala som sa na birmovku a chodila som na stretká, ktoré viedla rehoľná sestra. Bohu som začínala dávať vo svojom živote viac miesta a času, učila som sa modliť sa a brať ho ako živú osobu, ktorá miluje a ktorej sa dá na lásku odpovedať rôznym spôsobom… toto všetko do seba zaklaplo a príťažlivý Boh sa mi stále viac dával spoznať. Nenápadne ako rastie láska medzi dvoma ľuďmi, rástla aj moja. Ja som si ju nevyrobila, len odpovedala:)

2.Čo máš na zasvätenom živote najradšej ?

Že je to život. A život treba žiť.

Mám však rada kopec konkrétnych vecí. Napadajú mi teraz narýchlo tieto:

že náš spôsob života provokuje a vyvoláva otázky,
že môžem o Bohu svedčiť aj bez slov - tým, že nosím rehoľný odev,
že keď sa mi niekto prihovorí, nechce sa baviť o počasí, ale ide dosť rýchlo k tomu, čo je pre neho ozaj dôležité alebo ťažké,
že mám komunitu, ktorá ma nenecháva ísť za Ježišom osamote, ale že za ním môžeme ísť každá taká, aká sme, ale spolu

3. Mnoho ľudí si myslí, že Boh má pre nich presne opačné povolanie, aké by chceli oni sami... Čo si o tom myslíš ?

Nie je zlé mať nejaký plán pre svoj život. Len je dobré odovzdať ho Bohu do rúk, ak sa postupne ten Boží plán pred človekom začne rysovať nejak inak ako si predstavoval. Ani ja som do tých svojich šestnástich rokov neuvažovala o zasvätenom živote. (Veď som nechodila do kostola ani každú nedeľu :).

Minule som počula o dobrom spôsobe modlitby v takej situácii na akú sa pýtaš. Nemodliť sa: „Bože, mám ísť do manželstva, alebo do rehole?“ ale radšej sa modliť: „Bože, ja by som chcel ísť do manželstva. Čo ty na to?“ Človek tým vyjadrí svoju túžbu, no súčasne dovolí Bohu, aby do toho tiež hovoril. A On bude, ak môže.

4. Ako môže človek zistiť, že jeho povolaním je skôr zasvätený život v reholi?

„Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť, uchopil si ma a premohol.“ (Jer 20, 7) Na to asi neexistuje jednotný formulár pre každé povolanie. Veľmi rada čítam a počúvam svedectvá zasvätených a stále viac som prekvapená kreativitou nášho Boha pri zvádzaní tých, ktorých si vyberá a oddeľuje si pre seba, dáva si ich bokom, aby ich mal úplne pre seba, zasväcuje si ich pre seba.

5. Ako si potom vybrať z rôznych existujúcich reholí?

Nevyberaj, nepreberaj, keď už, tak podľa habitu :) Nene, to bol len vtip. Ja by som kvôli nášmu habitu školských sestier isto neprišla ani nezostala :).

Všímaj si ako ťa Pán vedie, a choď, kde ukazuje.Možno to máš ľahké a priťahuje ťa to, čo sa ti aj páči. No možno si ako ja - sám by si si toto miesto isto nevybral. A to, kde ťa Boh pozýva, ti nie je ani blízke ani príťažlivé. Mala som síce rada sv. Františka, ale nemala som žiadny vzťah k školským sestrám sv.Františka - a v tomto spoločenstve som už od r.1998. Viem, že som tam, kde ma Boh chce mať a nie tam, kde by som si svoje šťastie pripravila sama. Toto je podľa mňa základ: byť tam, kde máš byť. Ako zistiť kde to je? Písala som jeden článok do časopisu Slovo medzi nami. Možno pomôže.