„Vy ste svetlo sveta". Každý z nás dokáže svietiť. Každý z nás je ako svieca ktorá dáva svetlo druhým. Ale, čo potrebuje svieca aby začala horieť ? Potrebuje niečo, čo ju zapáli. Či už je to druhá svieca alebo zápalka. Odkiaľ sa zapálime ? V Jánovi 8:12 Ježiš hovorí : „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." Ježiš je náš zdroj, on je večné svetlo ktoré nikdy nezhasne. Svieca nesvieti večne, svieti iba dovtedy pokiaľ má z čoho „žiť", čiže pokiaľ má dosť vosku, prípadne oleja. Náš život je tiež len dočasný a bola by veľká škoda, keby sa náš život kráti bez toho aby sme druhým dávali svetlo. Boli by sme ako zhasnutá svieca ktorej pomaly vyteká olej. Musíme čerpať silu z Ježiša Krista, musíme sa ako bratia a sestry navzájom udržovať „zapálení" a pritom svietiť ostaným. V evanjeliu sa píše o meste na vrchu. Mestá sa stavali na vrchoch aby sa lepšie bránili a aby boli lepšie viditeľné. Predstavme si mesto ako naše spoločenstvo, každý z nás je jedno svetlo ktoré v tom meste svieti a spoločne by sme mali byť nedobytní pred hriechom a byť veľkým svetlom, majákom pre druhých. Svieťme svojimi dobrými skutkami, tým že sa nehanbíme za svoju vieru ale že dokážeme byť slobodný od tohto sveta v našom konaní, skutkoch, myšlienkach a v našich slovách.

To, čo považujem za stratu:
moje poklesky,
moje omyly,
moje slabosti,
nedostatok možnosti v živote,
moje tzv. „zlé skúsenosti"
- na to všetko sa musím učiť hľadieť ako na požehnania.
Lebo v tanci života všetko spolupracuje pre naše dobro.

Keď som sa oslobodil od žialov a urážok,
oslobodím sa takisto od svojich „dobrých skúseností".
Skúsenosti, ako i pozemské dobrá, možno hromadiť.
A ak sa na ne naviažem, budem naďalej žiť v minulosti.

Preto poviem: „Zbohom!"
- ľuďom,
- miestam,
- činnostiam,
- veciam..., ktoré som v minulosti nahromadil.
Nikdy sa už nestretneme,
lebo ak sa niekedy k nim vrátim, ony už budú iné a aj ja budem iný.
Preto teda zbohom...Ďakujem... a zbohom...  AMEN

Predstavte si nejakú veľkú spoločnosť, kde je jeden šéf a mnohí zamestnanci v tejto spoločnosti, je jeden, ktorý veľmi obdivuje a váži si tohto šéfa, nestáva sa to veľmi často, keď má sviatok, jeho šéf chce mu dať nejaký darček, veľmi vzácny darček, ale predtým ako ho dá tomuto šéfovi,  poprosí všetkých zamestnancov, aby sa podpísali, že keď šéf bude dostavať darček, aby to vyznelo, že ho dostáva od všetkých. Len jeden zaplatil tento darček, ostatní sa len podpísali, ale pre toho šéfa ako keby to bol darček od všetkých. Pochopili ste, čo chcem povedať, to je to, čo sa deje aj vo sv. omši. Ježiš miluje a obdivuje svojho nebeského otca, Pána neba a zeme, a chce mu dať darček, najkrajší, aký je len možné si predstaviť. Ale pred tým, ako ho dá, poprosí všetkých bratov a sestry, ktorými sme my, podpísať ten darček a tak tento dar príde k otcovi ako dar od všetkých. Iba jeden jediný ho platil a akú cenu zaplatil. Toto je sv. omša, môžeme dať otcovi darček ktorý ma neuveriteľnú cenu. Jediná vec je dôležitá, keď podpisujeme tento darček - je potrebne vážiť si vlastný podpis, treba robiť to, čo sme podpísali a vážiť si vlastný podpis. Teraz vieme, čo to znamená, dať náš čas, naše schopnosti, náš úsmev, naše choroby nenechať ich, aby ich vietor niekde odvial, ale urobiť z nich dar pre bratov, spraviť zo svojho života službu, vtedy náš život bude eucharistiou.

Pane, ukázal si mi ako prijať kríž,

ako sa treba odrieknuť, dúfať

a milovať napriek všetkému.

Pomaly začínam chápať ako

sa umiera pred smrťou a kráča v ústrety životu.

Pomôž mi, aby som dokázal každý deň vziať

svoj kríž na plecia a kráčať za Tebou       AMEN

Bolo to v jednu sobotu, ako obvykle  sedel som vo svojej izbe vo svojej fotelke

A modlil som sa . Bol som už unavený a posledná moja modlitba bola Príď Pane Ježišu. V tom niekto zazvonil pri mojich dverách od môjho bytu. Išiel som sa pozrieť kto tam je otvoril som dvere stal tam Ježíš. Bol som rad že prišiel pozval som ho dnu k sebe dal si dole topánky a kabát. Pozval som ho ďalej opýtal som sa ho čo si dá ponúkol som mu niečo na pitie alebo jedenie vravel že nie je ani smädný ani hladný. V tom som si uvedomil že nemám ani upratané a ani nemám preňho pripravenú posteľ na spanie keďže bol už večer. Preto som ho odprosil a išiel som mu pripraviť izbu v tom som si uvedomil že na stole som nechal hrbu novín a časopisov ale v tom mi došlo že nie všetky boli vhodne pre jeho oko pomyslel som si čo si o mne pomysli Ježiš čo mi povie čo čítam . Po chvíli som sa vrátil a on čítal noviny a to pravé tie o ktorých  som myslel že nie sú vhodne pre Neho. A tak som si vravel v duchu ako Ježiš môže čítať noviny. Potom sme sa chvíľu rozprávali a keďže veľmi nebolo o čom navrhol som mu že či si nechce pozrieť televízor, nejaký program Ježiš súhlasil zapol som ho a zasa ako na zlosť tam išiel nie veľmi vhodný program ale nechcel som sa  pred Ním pretvarovať a prepínať programy  a On zasa nič  opäť som si pomyslel čo mi na to povie. A on v kludne pozeral. Bolo už neskoro a tak som mu navrhol či si nechce odpočinúť on súhlasil a tak som mu ukázal  pripravenú izbu. Išiel som tiež spať ale v tom som si uvedomil že zajtra je nedeľa natiahol som si budík ale tento krát skôr o pol hodiny aby som pred Ježišom vyzeral v poriadku aby som zasa nezmeškal na omšu. Ráno som sa zobudil prvý bol som rad že skôr ako Ježiš zobudil som ho a išli sme spolu na  sv. omšu sadli sme si do kostola do prednej lavice Ježiš počúval modlil sa dokonca sa mu  páčila aj  kázeň. Po Sv. omši som sa z Ježišom rozlúčil bol som už naozaj šťastný že odišiel nebol to pre mňa jednoduchý čas lebo som sa musel prispôsobiť Ježišovi.

A ako prvé predsavzatie ktoré som si dal po tomto stretnutí bolo viac sa nebudem modliť modlitbu Príď Pane Ježišu. A Ježiš  ten bol rad že našiel ešte niekoho na tomto svete kto ho prijal aspoň na chvíľu. A venoval mu svoj čas na modlitbu.

Takto si predstavujem Ježiša :-)

Začnem vetou, ktorá znie smiešne, ale je v nej ukrytá hlboká myšlienka. „Božia prítomnosť je prítomná v prítomnosti." Vysvetlím za chvíľu. Boh je prítomný v tomto prítomnom okamihu. A v tomto okamihu je tu Boh prítomný so svojou milosťou, ktorú mi ponúka. A ak sa s Ním chcem a mám stretnúť, tak musím byť prítomný sám u seba. Potrebujem byť prítomný v prítomnosti. Keď som v tej prítomnosti schopný sa stretnúť s Bohom, vtedy v Božej prítomnosti nachádzam uzdravenie. Božia prítomnosť uzdravuje, ona je prítomná pre tú prítomnú situáciu a dotýka sa ma. Uzdravuje ma. :-)

"Gloria in excelsis deo et in terra pax hominibus bonae voluntatis"

 Vďaka ti Pane za úžasne prežitý čas vianoc v tejto komunite... nezabudnem na Vás, modlím sa za Vás všetkých  :-)

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, *
lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
a vzbudil nám mocného Spasiteľa *
z rodu Dávida, svojho služobníka,

Tam kde ukazujem, je miesto kde sa narodil náš spasiteľ Ježiš Kristus.. :-)

Posielam Vám všetkým krásny vianočný pozdrav a chcem Vám za všetko poďakovať ... ste mi všetci drahý a preto na vás budem myslieť a modliť pri Pánových jasliach ..... tohto roku v detskom domove pri Nitre tam ma Pán volá ... Ricc@rdo

Čokoľvek dobré, čo vo svojom živote stretávaš a čo ti Boh dáva a ponúka, môže  veľmi ľahko pretiecť tvojim vnútrom bez toho, aby sa to malo kde zachytiť. Pretože to, prečo si citlivý a vnímavý na Božiu múdrosť, Boží hlas, Božie povzbudenie, Boží dotyk, je práve to, že máš zvláštny čas stretnutia s Bohom, kedy prichádzaš ku svojmu Stvoriteľovi a hovoríš s Ním... :-)

„Ó Mária, bez poškvrny dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame, i za všetkých, ktorí sa k Tebe neutiekajú, najmä za nepriateľov Svätej Cirkvi a Tebe odporúčaných."

Táto dogma je tiež špecifická pre katolícku cirkev. Vyhlásil ju 8. decembra 1854 pápež Pius IX..v encyklike Ineffabilis Deus. Ukončil ňou dlhotrvajúce diskusie v katolíckej cirkvi, či Mária bola naplnená Božou milosťou už v okamihu jej počatia v matkinom lone a ako jediný človek sa narodila bez dedičného hriechu. Uvedená dogma tvrdí: „Učenie, že najblahoslavenejšia Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia ojedinelou výsadou milosti všemohúceho Boha so zreteľom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od poškvrny dedičného hriechu, je od Boha zjavené, a preto mu všetci veriaci musia pevne a stále veriť." Podľa katolíckej viery bola Mária uchránená i od následkov dedičného hriechu, ako je náklonnosť k hriechu a neviazaná žiadostivosť. Nebola však uchránená od vonkajších dôsledkov hriechu, ako je bolesť a utrpenie, ktoré niesla spolu so svojím Synom. V Lurdoch sa 11. februára 1858, zjavila chudobnej dvanásťročnej dievčine Bernadette Soubirous žena, ktorá sa predstavila slovami: „Ja som Nepoškvrnené počatie". Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa slávi 8. decembra.

Ubi caritas et amor, ubi caritas, Deus ibi est.
(Kde je dobrota a láska, tam je Boh.)

Mám veľmi rád tento kánon z Taizé :-)

 "Skutočné umenie je len tieňom Božskej dokonalosti."

To bol Pán umelec... veľmi ho obdivujem ako umelca ale aj ako veriaceho človeka ..

Voglio dire grazie mille maestro Michelangelo.

                    Požehnané a ovocné prežitie ADVENTU praje ricc@rdo

Stužková slávnosť patrí medzi nezabudnuteľné okamihy v živote. Vo svojich spomienkach si ju uchovajú aj naši šiesti  žiaci Praktickej školy. Priebeh slávnosti mal podobný ráz ako stužkové na iných školách. Rozžiarené oči 6 mladých ľudí dávali tušiť, že celé podujatie vnímali veľmi emotívne. Rodičia neskrývali hrdosť i dojatie pri pohľade na ne. :-)

Tu je foto album zo stužkovej 2011 kuk :-)

http://picasaweb.google.com/114900087611753609129/NasaStuzkova2011?authkey=Gv1sRgCK7fhISB6fXbPg

Tu je záznam z Tv Markíza ...   min. 18:20 kuk:-)

http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/71120

Špeciálna základná škola svätého Maximiliána Kolbeho v Spišskej Novej Vsi bola zriadená Spišskou katolíckou charitou a do siete škôl a školských zariadení SR bola zaradená od 1. augusta 1999. Vznikla z reálnej potreby vzdelávania detí z Domu Caritas sv, Jozefa , ako aj ďalších detí z mesta Spišská Nová Ves a jeho okolia, ktoré vzhľadom na svoje viacnásobné postihnutie nemali šancu navštevovať školu.

Vnútorne sa škola diferencuje podľa mentálnej individuálnej úrovne každého žiaka na A,B,C - variant s prihliadnutím na možné viacnásobné postihnutie. Okrem bežného vzdelávania podľa platných učebných plánov a osnov sa zameriavame na:

• intenzívny rozvoj komunikačných a sociálnych zručností
• výchovu a vzdelávanie žiakov, ktorí vyžadujú mimoriadne individuálne podmienky pre svoj psychomotorický vývin,
• sebaobslužné a najmä praktické zdokonaľovanie motorických schopností každého žiaka,
• pozitívne posilňovanie vhodného správania cez schopnosť sebavyjadrenia,
• integračné skúsenosti žiakov v širšom i užšom zábere,
• špeciálno-pedagogické poradenstvo rodičom, v spolupráci s ostatnými odborníkmi podľa druhu viacnásobného postihnutia žiaka.

web stránka školy http://szstolsnv.edupage.org/ kde sa dozviete o mne viac :-)

.