Inak zlatunké Ja som sa na ňom nepohoršila. Poznám dospelých... a tí by už mohli mať viac "majetku" ducha sme rôzni a zahrnuje to aj túto oblasť Dôležité je prijať každého s láskou a pracovať s ním ako to robil don Bosko Aj on mal také deti a mladistvých a pozrime, čo z nich "dozrelo"

Čo nedali deťom rodičia, to my, kňazi, katechéti, animátori veľmi ťažko nahradíme a ak, tak v pote krvou. Keby to bol prváčik, tak sa usmejem.Detská nevinnosť a naivnosť-milučké. Ale deviatak.....
Niečo podobné mám veľmi blízko seba.Vzali sa, obaja mali po tridsiatke, prišlo chlapča. Krst, samozrejme náboženstvo, prvé sväté prijímanie....
- A tatko nemusí chodiť?(do kostola)
- Vieš, chlapi sú iní...ocko pracuje,je veľmi unavený....
O pár rokov:
-Ostanem doma s tatkom. Ja sa hanbím medzi samými ženami.
Necelých 200 m od nás sú saleziáni. Nahovárala som ho, že tam sú samí chlapci
v jeho veku, že chodia nielen na sv. omšu,ale aj športujú, chodia do Tatier.
-No sú samí chlapci, ale takí....svätí.....mne sa to nepáči.
Deviaty ročník. V osmom narýchlo opäť na náboženstvo, predsa na obzore birmovka. Modlila som sa, aby sa nedostal do mojej skupiny, lebo rodičia mi inak dosť pomáhajú v domácnosti s tým, čo ja už nevládzem. Skúsila som pohovoriť s rodičmi. Otec, ktorý mi pred pár rokmi občas zazvonil na dvere a mal v ruke Písmo
a múdre otázky, povedal:"Nech si chlapec vyberie, ja som ako šesťročný stratil rodičov a vychovával ma dedo." Matka pred birmovkou ešte zašla do kostola. Potom už nie. Ospravedlňovala sa ...mne: "vieš, ja nemôžem kaziť rodinnú pohodu,chodíme teraz na chatu."
Máte kostol od chaty 3 km, chodíte ta autom.
"Héj, ale to je na dedine a tam je plný kostol babiek s čiernymi chustkami (šatkami ) na hlave".
"Aj Tvoja mamka sa takto obliekala.....hanbila si sa za ňu?"
Teraz sa ma hanbia. Chlapec bude maturovať, potreboval by pomoc. Ponúkla som.
Boja sa, že by som žiadala za to "chodenie do kostola". ....Nežiadala. Ale aj tak sa hanbia. Ak idem z výťahu a oni sa chystajú von, rýchlo zabuchnú dvere. Meniny, narodeniny, choroby, zlomenina. Pomáhali sme si. Teraz o sebe nevieme a ak sa náhodou nepodarí vyhnúť sa,povedia...."Vieš, teraz je iný život".
Ostali mi slzy ,horké slzy nad peknýmispoločnými zážitkami a modlitba. Už sa neviem dočkať, kedy sa odpracem do starobínca.

Samozrejme, máš plnú pravdu. Môžeme a musíme však pokračovať tam, kde oni prestali. Zachrániť aj tých, ktorí zaostali... potenciál je tu.

Dá sa nasilu vstúpiť do rodiny, ktorá sa ti odcudzila? Pritom som im nikdy nič nevyčítla, iba slovíčkom možno dala podnet k myšlienke....

Myslím, že sa môžem len a len modliť a to aj robím.

Tu už pomože len modlitba.

Viem pochopiť, že srdiečko učiteľky tu veľmi trpí... Je to ako keby tí, čo dostávajú tvoje schopnosti a lásku toto zahadzovali. Nie je to tak. Oni sú tak chudobní v duchu, ako žobrák, ktorý je bez šiat... Dala si všetko a Boh to vidí aj odmenuje O tom vôbec nepochybujem. Zachrániť takých ľudí je úlohou nás všetkých, nie iba učiteľov a kňazov.

OK,ide sa na stenu modlitby. Vynásobená modlitba bude účinnejšia.

Nemyslím si, že vynásobená modlitba bude účinnejšia. Je snáď Boh ako automat na kávu???? Ja mám občas z toho celkom šok, keď počúvam čo všetko je jeden veriaci človek schopný povedať..
Stačí len tak málo...veriť. Prečo stále nevieme pochopiť že Boh nás preniká, že pozná naše srdce? Prečo stále riešime čo je dobré a čo nie, či niečo robíme dobre, nakoľko sme hriešni, nakoľko sme slobodní a podobne? V čo alebo v koho teda vlastne v skutočnosti veríme? Aký obraz Boha sme si v sebe vytvorili? Mám len jednu prosbu a jednu túžbu - verte a všetko ostatné vám bude pridané.

A prečo je ta dôležité, či sa niekto modlil Otče náš? či snáď keď komunikujem s milovanou osobou, odriekam jej nejaký predpísaný text???????? Hovorím zo srdca.

och..

Otče náš je modlitba, ktorú nás naučil sám náš Pán Ježiš Kristus. Mt 6,9-13. Je v nej obsiahnuté všetko. Samozrejme sa modlíme aj vlastnými slovami, ale táto modlitba je akoby korunou. Odriekanie a modlenie je rozdiel. Pri odriekaní nemyslím, pri modlení áno.
Pán Ježišpovedal aj toto: "A zasa vám vravím: Ak budú z vás dvaja na zemijednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je nanebesiach.Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi".
Ježišoveslová by Vám mali stačiť bez toho, aby som niečo pridávala. Modlite sa ako ste naučená, a my sa tiež budeme. Pokoj s Vami!

Súradnice druhého citátu: Mt 18;19,
.

Myslíš, Míška, že je to na smiech?

Milá Anna, iba veriť je veľmi málo...Aj Satan veril v Boha a kde sa ocitol?

Modlitba Otče náš je naše všetko. Ňou vzdávame Bohu česť a chválu, ktorá Mu výsostne patrí. Ňou oslavujeme Jeho sväté meno, uznávame Ho za svojho Pána, Boha, Vládcu nad všetkým stvorenstvom.
Modlil sa ju Boží Syn Ježiš Kristus a odovzdal nám ju ako cenný poklad. Čiže každý kresťan katolík si ju uchováva hlboko v srdci a nedá si ju ničím a nikým vziať. Ja si neviem ani deň predstaviť bez tejto modlitby. Ňou začínam i končím deň.
Je len samozrejmé, že sa ju modlíme zo srdca. Nemali by ste zavrhovať, alebo opovrhovať tým, čo je pre nás sväté.

tak mne to pripada na smiech.. my už to nezmenime, len sa môžme za nich modliť..

Otec, je to krásne mile i biedne sucasne.
Deti sa mohli citit vynimocne, ze oni Otcenas vedia aj naspamat (mozno) a papez sa ho este len prvykrat modlil teraz, na stare kolena. Ale im to nevyslo. xixi
Ach tie media! Ach ta nasa popletenost.

Rozumiem. Nežiadajme viac, ako je niekto schopný dať. Dary sú od Boha, On vidí a vie. Komu bolo "viac" dané... Boh vidí, ako je to myslené, to je rozhodujúce. Som z "tradície", som z obnovy v Duchu - všetko mám od Neho. Všetko mám pre iných.