Cestovala som autobusom domov zo školy. V duchu sa modlím:

"Pane, ak chceš aby som niekomu o Tebe povedala, ukáž mi komu."

On na to: "Si pripravená?"

Ja: "Áno."

"Tak sa prihovor tomu pánovi čo sedí pri tebe." 

"Jemu?"

On: "Áno."

"... tak okej."

Autobus práve zastavoval, všetci vystupovali a ja som ho sledovala pohľadom. Bežala som za ním a zastavila som ho. Bol starší, mohol mať okolo 60ky. 

".. ehm, dobrý deň, sedela som pri Vás v autobuse"

on: "no a?"

ja: " chcela by som Vám len povedať, že nech máte akékoľvek ťažkosti, všetko môžete odovzdať Bohu a On Vám uľahčí Vašu bolesť." 

on: "no, tak máte pravdu, treba niečomu veriť. Ďakujem vám."

ja: "áno treba veriť v Boha, pomodlím sa za Vás"

on:"ďakujem."

Neviem, k čomu to bolo dobré, no nemusím sa nad tým ani zamýšľať. Ak to Boh chcel, On vedel prečo. 

:)