Proste a dostanete, lebo každý kto prosí, dostane.

Nepoviem vám ohromujúce svedectvo o nevídanom zázraku, ani o nadprirodzenom úkaze a dokonca ani o uzdravení chromého. Takýchto svedectiev sú plné knihy a iné stránky. Poviem vám svedectvo o tom ako som pochopila pojem Boh = Uzdravovateľ. Doteraz som verila, že Boh je schopný za chvíľu nechať zrásť na malé kúsky dolámanú nohu, uzdraviť človeka z rakoviny alebo dokonca niekoho vzkriesiť. No stále som si nebola istá, že dokáže uzdraviť malá veci. Ja viem, je to asi smiešne, no vždy som si myslela: Však Boh sa s takými blbosťami nebude zabávať.

Na vianočnú chatu som prišla s presilenou rokou. Celý týždeň som zatínala zuby a každý deň dúfala, že to na ten další deň prejde. Keď som ju zdvihla na chválach, bolesť ma tak obmedzovala, že som na nič iné nedokázala myslieť. No stačilo len jedno slovo ,,Prosim!" a viac už nebolo treba vravieť. Žiadne urputné prosobné modlitby, bezmocné kľačanie s desiatimi ľudmi modliacich sa za moju ruku. Jedno slovo a viera, že Boh to dokáže. A tu vieru mi dal On. Chcel mi ukázať čoho je schopný a že takéto malé uzdravenia sú pre neho veľmi veľkou radosťou.

Pochopila som. Ja ho prosím a On mi dáva. Jednoduché. Nie je to pre to, že striktne zachovávam jeho pravidla a na čelo by som si mohla napísať poslušná kresťanka. Nie, je to o vzťahu s Ním. Keď ma niečo trápi a poviem mu o tom, tak On to rád vylieči.