Našiel si si za posledný mesiac aspoň chvíľu čas a zamýšľal si sa nad tým, kto naozaj si a čo takého prospešného robíš? Ak sa nezastavíš ani teraz a na tento článok si len náhodou klikol a venuješ mu tak desať sekúnd...tak ho môžeš rovno prestať čítať- nebude to mať žiaden zmysel. No ak si nájdeš čas, venuj nasledovným riadkom svoju stopercentnú pozornosť a nechoď hneď robiť niečo iné, keď to dočítaš. Uvidíš, potom to bude stáť za to. Ďakujem veľmi pekne a želám dobré čítanie. :)
Nechcem, aby sme boli celý čas len zamyslení nad všetkým možným a nič iné nerobili- no keď sa pozerám vôkol seba na ľudí, predovšetkým mladých ľudí a vidím, čo všetko robia, ako sa správajú, mám pocit, že to bolo naozaj už dávno, kedy rozmýšľali nad niektorými podstatnými vecami.
Mnohí si možno poviete: veď dobre vieme, kto sme, nie? Som chalan/baba, študujem, mám svoje záľuby, rád sa zabávam, snažím sa žiť naplno a ak sa podarí, sem tam aj niekomu pomôžem. Toto všetko je pravda, avšak skúsme ísť trochu viac do hĺbky : Na koľko percent využívam to, že som jedinečný- že na tomto svete nikdy neexistoval, neexistuje a ani nebude existovať taká bytosť s takou povahou, humorom, úsmevom, objatím- ako som ja ??? Koľko lásky, radosti som poslal ďalej z toho všetkého, čo som dostal? Využívam svoje talenty, svoju energiu, nápady, charakter, naozaj na tie veci, ktoré stoja za to?
Nechcem, aby bol tento článok len nejakým ďalším motivačným príhovorom, ale aby aspoň jednému človeku naozaj pomohol.
Tak isto vám tu nechcem hrať na city - chcem aby sme robili viac, než od nás ostatní očakávajú.
Sväté Písmo hovorí o nás , že sme Božie deti, že sme milovaní dokonalou láskou, atď. Tak pekne to znie. No do akej miery to žijeme??? A práve preto, že toľko ľudí túto pravdu jednoducho nežije, je kresťanstvo v poslednej dobe tak strašne málo príťažlivé. Nevydarená paródia. A celé si to zlíže náš Boh, na ktorého teraz mnohí kydajú, že je taký suchý, neosobný a podobne.
Ako sa však pohnúť v tejto oblasti konečne ďalej? Pevne si stojím za tým, že ak chce človek naozaj nájsť to svoje miesto, kde ak nebude on, nebude tam nikto; ak túži nájsť svoje poslanie- že čo má vôbec robiť, aby ten život naozaj stál za to, musí upriamiť zrak k nebu.
Dôvody? Človek, ktorý toto nerobí, tak: je neuveriteľne zmietaný lenivosťou, sebectvom, uzavretosťou do seba, nadradenosťou, skepsou, neistotou, veľkým strachom , je zameraný na menej podstatné veci, len na to materiálne....a tieto vlastnosti nám príliš nepomáhajú v tom, aby sme sa nebáli byť naozaj sami sebou, rozdávať sa pre druhých a robiť veľké veci a veľkou láskou. A podľa môjho názoru- ľudia, ktorí nemajú oporu "tam hore", tak ich spomínané slabosti- hriechy- jednoducho vykradnú. A to doslova. Myslím, že to poznáte. Ako málo krát sa nám darí robiť to, po čom naozaj túžime.
Ak ťa už viac nebaví len tak prežívať jednotlivé dni a stále čakať na niečo, čo aj tak neprichádza, využi, prosím moju radu na záver :)
Vypíš si na nejaký papier veci, ktoré robíš- všetky. Potom si vypíš veci, ktoré by si vo svojom živote chcel robiť, po ktorých naozaj túži tvoje srdce. A potom si zhasni v izbe, zavri očí a rozmýšľaj nad sebou, že v čom je problém, že nerobíš skoro nič z toho, čo by si... naozaj chcel .
Držím ti palce. Si viac, než len veľmi dôležitý pre dnešný svet.
