Žijeme v rýchlej dobe. Len sa tak zastaviť a premýšľať - na to máme málokedy čas, o to menej tráviť čas "pri nohách" nášho milujúceho Otca.
V desiatej kapitole Lukášovho evanjelia sa nám ukazuje zaujímavý príbeh. Hovorí o dvoch ženách - Marte a Márii, ktoré boli pravdepodobne Ježišovými známymi, rovnako ako aj ich brat Lazár. V tejto časti evanjelia sa pred nami vynára scéna z jednej priateľskej návštevy Ježiša u nich doma. Čo ma však veľmi zaujalo je, že to, čo sa píše v tomto texte vôbec nerozoberá Ježišove kázanie, jeho zázraky....akoby v centre tohto príbehu bolo správanie Marty a Márie.
Toto správanie je však veľmi odlišné. Marta, ako správna gazdinka, sa stará o to, aby vzácnej návšteve pripravila čo najväčšie pohodlie a tým si ju uctila. Postoj Márie je...úplne odlišný. Mária sedí pri nohách svojho Učiteľa a počúva ho, no akoby ju hostiteľské povinosti nechávali chladnou. Dostane sa jej aj kritika od svojej sestry.
Pri prvom čítaní sa mi zdalo, že pravda je na strane Marty. Veď robí, čo len môže, aby slúžila svojmu hosťovi, zatiaľ čo Mária sa o to nezaujíma. No Ježiš Marte vraví: " Marta, Marta, staráš sa a trápiš sa pre mnohé veci. Len jedno je však potrebné. Mária si vybrala správne a to jej nikto nevezme."
Myslím si, že tento príbeh nám veľa hovorí aj o našich životoch. Ako často sa aj ja starám a trápim, aby som dokázal vykonať niečo dobré, správne a užitočné...A pritom, uniká tomu zmysel. Boh má záujem, v prvom rade, o naše srdce. A je úžasné, keď dokážeme "sedieť pri jeho nohách a počúvať ho". On je náš Učiteľ a my sme jeho učeníci. Myslím si, že základ učeníctva je tráviť čas so svojím Učiteľom, stále s ním chodiť, počúvať ho, sedieť pri jeho nohách.
Mária si vybrala správne a to jej nikto nevezme. Ani nám, ak budeme "sedieť pri nohách" svojho Učiteľa- budeme s ním tráviť čas v modlitbe, či s ním budeme chodiť celý deň.
