Vnútorná rovnováha

Boh udržuje vesmír v ustavičnej premene.Deň sa mení na noc,jar na leto,leto na jeseň,jeseň na zimu,zimu na jar.Ani jeden deň sa nepodobá celkom druhému.Sú dni slnečné a suché,ale sú aj zamračené a daždivé.Táto premena a rozmanitosť dodávajú zemi veľa krásy.Tak isto je to vlastne s človekom,ktorý je svet v malom.Nikdy nezostáva rovnaký.Život mu plynie ako vodné prúdy v stálom pohybe a smerovaní sem i tam.Jeden deň života sa nikdy nevyrovná celkom druhému,ba ani len hodiny nie sú celkom rovnaké.Drahá Filotea,z tejto skutočnosti sa nám rodí dôležité poučenie.Pri všetkých zmenách vonkajších udalostí a vzťahov si máme zachovať pevnú a nemeniteľnú vnútornú rovnováhu.Nech sa svet okolo nás akokoľvek krúti a mení,ostaňme pevní a neotrasiteľní.Hľaďme na Boha a všetko svoje chcenie a úsilie zamerajme na neho.Magnetická ihla v lodnom kompase smeruje vždy na sever,či už loď sama ide na sever,na juh,na východ alebo na západ.Hoci je okolo nás alebo v duši všetko rozhádzané,hoci je duša veselá alebo smutná,pokojná alebo podráždená,v úteche alebo duchovnej neúteche,v pokoji alebo pokušení,hoci je akokoľvek,ale magnetická ihla našej duše,t.j. náš rozum a naša vyššia vôľa musia vždy a ustavične smerovať k Bohu,svojmu stvoriteľovi a Vykupiteľovi,svojmu najvyššiemu a jedinému opravdivému dobru.Jemu samému majú oddane slúžiť.,,Lebo či žijeme,žijeme Pánovi,či umierame,umierame Pánovi´´(Rim 14,8).A ďalej hovorí ten istý apoštol Pavol:,,Kto nás odlúči od Kristovej lásky?´´(Rim 8,35).Nič nás neodlúči,ani súženia,ani úzkosť,ani smrť,ani prítomné utrpenie,ani strach pred budúcim navštívením,ani vábenia sveta,ani diabolské úklady,ani veľké duchovné útechy,ani hlboké duchovné suchopárnosti nás neodlúčia od tejto svätej lásky,ktorá je založená na Ježišovi Kristovi,našom Pánovi a Stvoriteľovi.Pevné a neotrasiteľné rozhodnutie nikdy sa neodlúčiť od Boha a nikdy sa nezrieknuť lásky k nemu poslúži duši ako protiváha,aby si si pri všetkej nestálosti vonkajšieho a vnútorného života zachovala svätú a pevnú vnútornú rovnováhu.