Pozvanie hľadieť na Boha z tej strany z ktorej je najkrajší.
Nachádzame sa v čase kedy vrcholí obdobie pokánia – pôst. Obdobie do ktorého patrí aj možnosť pristúpenia k sviatosti zmierenia ako príprava na nastávajúci vrchol liturgického roka Veľkej noci. Prijmite prosím nasledujúce riadky ako pozvanie a povzbudenie k času milosti ktorý práve prežívame.
V ktoromkoľvek historickom filme o Ježišovi Kristovi vidíme okrem iného aj životnú úroveň ľudí tej doby. Vidíme „módu“ obliekania, spôsob stolovania, bývania, cestovania, ....... Pri pohľade na ľudí spred 2000 rokov sa možno aj pousmejeme pri porovnaní s tým ako veci dnes robíme my. Je v tom nemalý rozdiel. Avšak je niečo čo máme spoločné! Niečo čo potrebovali ľudia vtedy, ale aj o štyristo rokov neskôr v dobe sv. Augustína i v dobe sv. Františka z Assisi, ľudia v období francúzskej revolúcie, aj ľudia ktorí boli formovaní rôznymi ideológiami 20 storočia a čo potrebujeme aj my dnes. Výstižne to pomenoval blahoslavený Ján Pavol II, keď vyriekol slová: „Človek nič tak nepotrebuje ako Božie milosrdenstvo“.
A Ježiš vychádza v ústrety tejto potrebe človeka. Presvedčil sa o tom Peter na svojej loďke, keď sa ocitol zoči-voči Božej moci, i mnohokrát potom. Tiež aj ochrnutý muž, ktorého doniesli k Ježišovi a ktorý sa po jeho slovách odpustenia postavil a odišiel na vlastných nohách s lôžkom v rukách. Slepý Bartimej, naopak zahodil svoju slepeckú barlu po tom ako dostal odpoveď uzdravenia na svoje volanie: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ A mnohí ďalší a ďalší. Každý Ježišov krok, dotyk, slovo, každý jeho dych, úder jeho srdca je prejavom nepochopiteľného Božieho milosrdenstva voči človekovi. On je Božím milosrdenstvom! Je sprítomnením a stelesnením tohto nezaslúženého Otcovho daru. Daru, ktorý sa prejavuje mnohorakými spôsobmi – odpustením viny a následným zaplavením srdca pokojom a radosťou, ale aj tým, že sa vôbec môžeme nadýchnuť, pohybovať, vidieť, .......
- „Ako sa máš?“ položil som túto obligátnu otázku istému priateľovi s ktorým sme sa dlhšiu dobu nevideli.
- „Tak ako si nezaslúžim!“ – znela jeho odpoveď.
- „Prepáč, ale nerozumiem ti?“ – zneli moje nechápavé slová.
- „No pozri sa“ začal svoje vysvetľovanie a pokračoval otázkou: „Čo je trestom za hriech?“
- „Smrť“ – odvetil som tušiac, že má na mysli známy verš Rim 6,23.
- „No a to, že ja aj keď som hriešnik žijem, že sa s tebou teraz rozprávam znamená, že sa mám lepšie ako si zaslúžim“ – ukončil vysvetľovanie a mne bolo jasné o čom hovorí.
„Boh je najkrajší zo strany milosrdenstva,“ alebo ináč formulované: „Boh je najkrajší zo strany hriešnika, keď mu odpúšťa“ – tak, či onak, toto svorne tvrdia viacerí svätci. Koľkí z nás, s nimi môžeme vďaka osobnej a bytostnej skúsenosti súhlasiť! Prejavom Božieho milosrdenstva je aj to, že z tej strany z ktorej je Boh najkrajší, ho môžeme spoznávať všetci bez výnimky, kedykoľvek (nielen v tomto období) a potom toto milosrdenstvo odovzdávať ďalej, aby sa tento Boží liek – tento hojivý balzam rozlieval do našich vzťahov.
U niekoho možno vo vzťahu k sebe nebyť tak na seba prísny a náročný. Prijať svoje nedokonalosti a možno nebrať sa tak vážne. Vo vzťahu k iným si obliecť hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, .... (Kol 3,12-13) a napríklad zrieknuť sa svojich predstáv čo, kedy a ako by mali ľudia okolo nás robiť. Prižmúriť oči nad ich nedokonalosťou; prehltnúť horkú slinu výčitiek; zahryznúť si do jazyka, keď chce ohovárať či šplechnúť nejakú ironickú poznámku. Povzniesť sa nad urážku či krivdu; urobiť ako prvý ústretový krok pozdravom, úsmevom; oceniť i malú drobnosť; atď. atď. .... a tam, kde to už nejde, aspoň sa v duchu pomodliť modlitbu odpustenia a požehnania.
Každý Ježišov krok, dotyk, slovo, každý jeho dych, úder jeho srdca je prejavom nepochopiteľného Božieho milosrdenstva voči človekovi. Nik z nás sa mu v tomto nevyrovná, ale rozhodnutie a dobrá vôľa byť jeho nástrojom môže urobiť doslova zázraky nášho uzdravenia. Alebo, je tu niekto, kto si môže povedať: „Mňa sa to netýka, ja to nepotrebujem?!“
Jozef