ďalší úvodník

Veľakrát sa stáva, že ľudia vyslovia slová, ktoré majú silnejší význam, než si uvedomujú. Zvykli sme si na to, a nik už neskúma a ani sa nezamýšľa nad významom  slov.

Uvediem príklad:   Niekto sa trochu nahnevá na niečo zlé a povie: „Bodaj by ťa šľak trafil“ alebo „Bodaj by ťa skáralo“, či podobne.

Treba si všimnúť význam týchto slov. V podstate je to prekliate. Bodaj je vlastne skomolené a skrátené  BOH DAJ. V hneve hovorím, aby Boh poškodil toho človeka infarktom. Veľmi zle.

Nad hnevom, urážkami a neprajnosťou máme víťaziť dobrotou srdca, ktorá sa najkrajšie ukazuje vtedy, keď druhým dokážeme žehnať. Apoštol Peter napísal:

„Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.“

(1 Pt 3, 9)

Žehnať môžeme slovami alebo bez slov, v srdci. Je to veľmi účinný spôsob, ako sa vzoprieť zlu a pritom prenechať spravodlivosť Pánu Bohu. Zároveň keď žehnám druhým, očisťujem aj svoje myšlienky od negatívnej ťarchy hriechu toho druhého človeka, ktorá sa ma tiež dotýka.

Ak sa nám zdá, že sme na to príliš slabí, pozývam k Eucharistickému stolu. Tu je prameň sily, jednoty a odvahy a lásky.

Obr.: Štefan Hrbček