Možno vidieť krásu aj vtedy, kedy akoby nič nevidieť?

Pre jesenné dni sú typické hmlisté rána. V našom rodnom kraji sa to bez nich akosi ani nezaobíde. Nastupujúce obdobie vstávania do akoby nikdy nekončiacej hmly je neodvratným znakom toho, že leto pomaly, ale isto odovzdáva pomyselnú štafetu ďalšiemu ročnému obdobiu. Mnohých z nás to trochu napĺňa akýmsi smútkom za letným slnkom.

Za určitých podmienok sa takéto hmly objavujú aj v zime. Zahmlené dni sa však aj v takomto prípade stali akoby synonymom škaredosti, mrzutosti, či dokonca šírenia chorôb a trávenia času doma ako lepšej alternatívy pred vychádzkou do prírody.

Toto uvažovanie sa akosi prelína aj do výletov. Koľko turistov je sklamaných, keď po vydaní veľkej námahy a urputnom výstupe na vytúžený kopec sa im nedostane odmeny v podobe krásneho výhľadu, ale len nikde nekončiaceho mlieka a v lepšom prípade dovidia len na svojich parťákov. Tiež sa mi to mnohokrát stalo.

Čím viacej som však začal chodiť do prírody, začal som si uvedomovať, že je to krásavica hodná všetkého môjho obdivu v každej situácii. Aj tá najväčšia krása býva totiž niekedy ukrytá. Tak je nevesta zakrytá závojom, tak aj ľudské telo, akokoľvek krásne, chodí oblečené, tak je vo východnej liturgii oltár od ľudí oddelený ikonostasom. Niektoré veci sú totiž priveľké pre ľudské oko. Teda, aspoň po väčšinu situácií, kým nenastane tá správna chvíľa, kedy sa všetko odhalí.

Prečo to však je? Pre mňa bola jednou z najkrajších odpovedí jedna prechádzka k vodpádu Bystrô, k miestu, ktoré mi je tak veľmi drahé. Bol chladný februárový deň a všade bola hmla. Žiadne výhľady som neočakával, práve naopak, cieľom mojej cesty bolo vidieť zamrznutý vodopád. Keď som však vyšiel nad vodopád, akoby práve v tých miestach hmla skončila a uvidel som krásny výhľad do široka-do ďaleka. Nikdy by som ho tak neocenil, keby ma neprekvapila táto veľká zmena.

Sú však túry, kedy sa hmla nerozplynie a aj z vrcholu hory dívame iba na šíro-šíre mlieko. Vtedy sa snažím dívať sa na tú krásu, ktorá sa ukrýva v maličkostiach. Niektoré veci možno vidieť jedine srdcom. A možno práve vtedy príde slnko a prežiari všetku hmlu.