Zvykne sa vravieť, že pre všemohúceho Pána Boha bolo ľahšie stvoriť svet ako obrátiť srdce hriešnika.V mojom prípade to skutočne platí – svet bol stvorený za sedem dní, moje obrátenie trvalo dvadsať rokov.

Čo sa odvtedy zmenilo? Úplne všetko. Začal som spoznávať lásku, pravú, dokonalú Lásku. Lásku, ktorá vyháňa strach.

Zamyslime sa. Kebyže teraz zomrieme, sme pripravený vydať podiel zo svojich životov? Ako som žil, koľko dobra som vykonal? Tieto a podobné otázky som si začal klásť. Odpoveď ma nepotešila. Najviac ma ťažila otázka – ako sa prejavuje láska v mojom živote?

Poviete, čo môže vedieť, fagan, o láske. Ešte nevie čo je život. Nedbám.

Láska k Bohu je nádherná vec, hybná silá, mocná energia. V istom momente som nemohol v sebe udržať toľkú energiu, začal som slúžiť, začal som sa rozdávať. No lásky neubúdalo, ona narastala, pekná skúsenosť.

Boh mi odpovedal. Daroval mi nádhernú kamarátku, tak som ju bral. No keď naše prechádzky a rozhovory začali byť dlhšie a intenzívnejšie aj vrabce od Trnavy po Košice čvirikali o nás, nedalo sa ubrániť : ) Božia láska ku mne sa zhmotnila v mojom čase a priestore. Mám zázračnú priateľku. Naša láska si vyžaduje veľa úsilia, hryzenia do jazyka, odriekania, pokorovania. No nemenil by som.

Čo mi láska dáva?

Dáva mi nadýchnuť aj vydýchnuť,

zobúdza ma z postele a núti ma obdivovať stvorený svet.

Učí ma múdrosti, pokore a jemnosti,

vynáša ma do výšin, otvára mi dvere nebies.

Núti ma plakať keď ty plačeš,

smiať sa keď sa ty smeješ.

Tvoj úsmev krochkavý,

odmäkčuje sval môj ťarbavý.

Chrániť ťa chcem keď sa trasieš,

nemý som keď sa oprieš.

Chcem viac? Veď Ty dobre vieš.

Poviete, čo môže vedieť, fagan, o láske. Ešte nevie čo je život. Súhlasím, mám sa čo učiť. No jedno viem, čím ďalej tým viac ľúbiť budem. Sľubujem. A čo ty?