Adventné zamyslenie 9 – 2. adventný týždeň, 5.12.

Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.

Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.

Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“

Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“

Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘

Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.

Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“

  (Lk 5,17-26)

Mária na Božie konanie v jej živote, ktoré bolo nesamozrejmé, zvláštne a nezvyklé, ktoré ju prekvapilo a priviedlo do údivu a úžasu;  reagovala tak, že spontánne velebila Boha a bola naplnená bázňou. Z jej reakcie je jasné, že si uvedomovala ako ju Boh presahuje, ako sú jeho skutky nad ľudské chápanie. Vďaka Bohu, že nemusíme podliehať malomyseľnosti, keď nerozumieme. Mária, svojou pokorou je zrozumiteľnou otvorenou knihou - učebnicou našich životov.

  
Dnes sme videli obdivuhodné veci

Anna Václavová