Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.  Lk 1, 46-56 

 

Naplní ma, ak sa to, po čom túžim naplní? Na ako dlho a ako veľmi? Túžime po naplnení, ktoré bude stále a jednoducho úžasné. Existuje vôbec také? Určite! Je to naplnenie Božou láskou a prijatím Jeho povolania, ktoré nami hýbu stále dopredu, dávajú silu a skutočné naplnenie, napriek ťažkostiam, únave či skúškam. Skrýva sa v tajomstve byť tu pre druhých  a z toho čerpať viac ako oni samotní... Mnohé z nás sa sklamú, ak čakajú naplnenie z uspokojenia svojich potrieb - nezáleží na tom, koľko vecí si kúpime, koľko skrášľovacích kúr si dovolíme, stále sa kedsi budeme cítiť prázdno. Keď sa naša túžba naplní, nezabudnime velebiť Boha  a tak ako Mária napĺňať aj iným životy prinášaním skutočného Krista- tak nám už nič nebude chýbať.

 

Krása v praxi: Porozmýšľaj, v čom vidíš svoje naplnenie, či pramení z Boha a vedie k Bohu.