Pred desiatimi rokmi sa Soňa dostala do depresie. Ani milé správanie sa rodiny voči nej, ani lekárska starostlivosť nepomohli vytiahnuť ju z priepasti. Všetci sa obávajú najhoršieho, pretože samovražedné myšlienky vládnu nad domácou atmosférou a zdalo sa im skutočne neľudské, aby ju utlmovali upokojujúcimi liekmi. Rodina už všetko vyskúšala...

Až do dňa, keď Soňu navštívila skupina kamarátov, ktorí ju prišli len tak pozrieť. Medzi nimi bol aj Erik, pútnik z Medžugoria, ktorý Soňu ešte nepoznal. Dotknutý hĺbkou jej utrpenia, potichu jej dal zvláštne a materinské požehnanie Gospy bez toho, aby o tom komukoľvek, čokoľvek povedal. Skupinka mladých odišla, ale sľúbili si, že budú udržiavať kontakt.

O niekoľko mesiacov Erik stretol jedného kamaráta zo skupiny mladých a pýtal sa, ako sa má Soňa.

- Ach, ty to ešte nevieš?! Predstav si, že je v plnej forme! Celkom nečakane ožila! A vieš, čo nám povedala?

- Je to zvláštne, ale odo dňa,, keď ste ma prišli pozrieť, cítila som, že život sa do mňa znovu vracia, akoby sa niečo uvoľnilo a o mesiac som bola úplne zdravá a znovu v plnej forme.

Toto Erikovo svedectvo mi pripomína svedectvo Bertranda, parížskeho zdravotníka, ktorý nenávidel svoju prácu: každý deň videl zomierať mladých ľudí na AIDS, bez akejkoľvek duševnej pomoci. On sám bol nešťastný, že im nemohol pomôcť, pretože vo veľkých nemocniciach nie je kvôli úsporným opatreniam dostatočný počet zdravotníkov a majú čas vykonať len minimálne služby a rýchle musia bežať do ďalšej izby.

- Hovoril mi, že je to viac, ako neľudské - je to zločin. Nemáme právo takto sa správať k umierajúcim!

Až do toho dňa, keď Bertrand v Medžugorí dostal zvláštne Gospino požehnanie...Keď sa o rok znovu vrátil do Medžugoria, nebol to už ten istý chlapec.

- To je super! Gospa mi ponúkla riešenie. Keď sa musím ponáhľať pri ošetrovaní k chorému na AIDS, dám mu potichu zvláštne a materinské požehnanie, a viem, že samotná Panna Mária ho odteraz bude sprevádzať pri odchode. Raz sa dokonca jeden chorý na AIDS celkom uzdravil!

O aké požehnanie ide? Musíme si spomenúť na to, čo vizionárka Marija dostala na kopci a aj v mesačných posolstvách od Gospy...

Dávam Mariji otázky:

- Marija, aký je rozdiel medzi požehnaniami, ktoré tu dala Gospa? Raz je to "slávnostné" požehnanie (15.8.1985), niekedy "materinské" požehnanie (19.12.1985), alebo "žehnám vás Božím požehnaním" (25.6.1987), inokedy zase "požehnanie radosti" (25.7.1988), a na koniec to chýrne "zvláštne a materinské požehnanie", ktoré, ako žiadala, musíme odovzdávať všetkým stvoreniam.

Môžeš mi vysvetliť rozdiel medzi nimi? Jej odpoveď však na moje veľké sklamanie bola takáto:

- Neviem, Gospa o tom nič nepovedala. (Kto kuje železo, stáva sa kováčom - ako hovorí porekadlo, tak postupom času, pri častých stretnutiach s vizionármi som sa naučila, že netreba klásť veľa otázok, ale všetko prežívať...)

Ak mi niekto ponúkne ovocie, vezmem si, poďakujem a zjem ho. Jablko, banán, pomaranč...Každé ovocie pôsobí v mojom organizme bez toho, aby som chápala, ako presne pôsobí. Dôležité je, že som nasýtená.

S Božími darmi je to podobné, avšak iného druhu. Dáva mi to, čo je pre mňa dobré, a ja to môžem prijať, alebo odmietnuť. Ak to prijmem, Stvoriteľ vie, aký osoh budem mať z Jeho daru podľa Božích zákonov. A to stačí. Ja môžem byť pokojná, pretože mám Jeho dôveru.

Na Zelený štvrtok Ježiš nepovedal: Pochopte a jedzte, ale VEZMITE A JEDZTE.

V Medžugorí dala Gospa zvláštne a materinské požehnanie? Prijímam ho s vďakou? Žiada odovzdať ho všetkým stvoreniam? Odovzdávam ho. Nedala mi potrebný návod? Nie je to dôležité, budem ho odovzdávať srdcom.

 Jedného dňa sa mi vizionárka Marija zverila, že aj ona dáva toto zvláštne a materinské požehnanie celkom jednoducho hovoriac:

- Hľa, ja som dostala zvláštne a materinské požehnanie od Gospy a odovzdávam ti ho.

- Tak povedala Gospa, aby si to hovorila?

- Ona nám dáva slobodu. Môžeš pridať modlitby, aké chceš, avšak, vždy zo srdca.

- Kladieš pri tom na nich ruky?

- Nie, Gospa to nepovedala.

- Môžeš požehnanie odovzdať celej skupine?

- Nie, iba jednej osobe.

Všimla som si, že ak je naše srdce pozorné, Gospa nám sama ukáže, ktoré osoby máme požehnať. Keď sme s neveriacimi, alebo s osobami, čo odmietajú akúkoľvek modlitbu, môžeme odovzdať toto požehnanie mlčky. Všetky druhy milostí dopadnú na tieto osoby - pokoj, radosť, obrátenie...

Velebiac Božie meno, chváliac Boha, priťahujeme na svet dary, Božie milosti. Najprv jestvuje vertikálny vzťah Boh- človek. Gospa v Bohu čerpá požehnanie a dary, ktoré nám dáva.

"Požehnávam vás slávnostným požehnaním, ktoré mi tu Boh dáva," povedala 15. augusta1985. V Biblii človek, ktorý dostal zvláštne požehnanie ako Abrahám, aj sám sa stáva nositeľom požehnania pre druhých:

"V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme." "Požehnám tých, čo ťa budú žehnať." (Gn12,3)

Od samého začiatku stvorenia Boh požehnáva človeka a dáva mu moc, aby žehnal druhé stvorenia, zvieratá aj rastliny, aby im odovzdal dobrá, ktoré prijal od Boha (Gn1,28)

Noe taktiež odovzdal zvláštne Božie požehnanie svojím synom, aby stvorili nové ľudstvo, obnovené v Duchu (Gn9,1)

Patriarchovia odovzdávali neodvolateľné požehnanie svojim synom, ktorí plnia to, čo oni prorokujú a skutočná moc požehnania sa prenáša na ich potomstvo (Gn48,18 a Gn49,28)

Áron, Mojžiš, Dávid,Šalamún, či jednoduchí pastieri, všetci odovzdávajú Božie požehnanie skutočne reálnym spôsobom. Sú na to rôzne obrady, sväté zhromaždenia, slová, gestá, liturgie.

Mária z Nazaretu tiež dostala požehnanie od Alžbety, od Simeona v Chráme...Toto všetko tvorilo neoddeliteľnú súčasť života Svätej Rodiny, tak ako celého židovského národa a neskôr judeokresťanského ľudu.

Otec rodiny má odovzdať svojim deťom Božie požehnanie, ktoré dostal Abrahám, Izák i Jakub z pokolenia na pokolenie.

Ako nás Biblia učí, požehnanie je aj eschatologickou milosťou (eschatológia - súbor doktrín o učení o konečnom cieli človeka a vesmíru), pretože ten, kto žehná, privoláva príchod Mesiáša. Či vari neprichádza Gospa v Medžugorí práve preto, aby pripravila svoje dietky  na druhý príchod svojho Syna, ako to urobil svätý Ján Krstiteľ pri jeho prvom príchode? Jej veľavravný fakt, že Gospa si vybrala ako prvý deň svojho zjavenia sviatok sv. Jána Krstiteľa (24.jún). Preto potrebujeme jej zvláštne a materinské požehnanie.

V duchu Biblie sa požehnanie obohacuje odovzdávaním, rastie, rozširuje sa. "Ten, kto dáva, dostane ešte viac, " hovorí nám Ježiš. Keď dávam, stonásobne sa mi to vráti, to je sila Kráľovstva. Ten, kto nepožehnáva, vystavuje sa nebezpečenstvu, že ochudobňuje v sebe Boží dar, že ho rozsypáva.

Gospa nás žiadala prežívať a odovzdávať Jej posolstvá preto, aby sme o nich svedčili. Prečo pridala ešte toto odovzdávanie požehnania? Pretože svedectvo nenahradzuje samotné požehnanie, to je niečo celkom iné.

Gospa žiada, aby rodičia dávali príklad svojim deťom, aby boli nositeľmi pokoja, ale žiada taktiež, aby požehnávali svoje deti. Je to nevyhnutnosť pre rast detí. Samotné svedectvo neprenáša ani Zmluva, ktorú Boh urobil s Abrahámom a Mojžišom na Sinaji.

Svedectvo má dobrý vplyv, určitú príťažlivosť. Požehnanie pôsobí neviditeľne: Blahoslavená Panna Mária čerpá z toho, čo patrí Bohu, aby nám dala to, čo potom priamo premieňa našu dušu a my si to ani nemusíme uvedomovať.

Pri každom svojom príchode - zjavení požehnáva Kráľovná Pokoja vizionárov, a všetkých, ktorí sa s nimi zhromaždili k modlitbe. A pre nevizionárov dávka nie je o nič menšia! Nemám diplomy z Mariánskej teológie, musím si niekedy pomôcť tým, čo mám k dispozícii a vtedy si poviem:

- Ona je tu a vidí hlbokú biedu mojej duše, miluje ma, Ona má v sebe všetky najkrajšie Božie poklady, Ona je mojou Matkou, Ona má viacero spôsobov požehnaní...Čo urobí? Verím, že mi dnes udelí najlepšie zo svojich požehnaní, z čistej lásky! A ja Ju prijímam celú bez kladenia otázok, lebo viem, že silní získajú Kráľovstvo.

(sestra Emmanuela - Medžugorský zázrak, Víťazstvo srdca)