Krížová cesta ženy I.
Žena. Stvorená ako nádherná pomocníčka muža. Ako jeho “ezer kenegdo”, jeho spoločníčka, stvorená symbolicky z jeho rebra, kým muž spal…
Žena. Storočiami zaznávaná, ponižovaná i zneuctievaná.
Žena. Dnes často preťažená, nepochopená, často znevážená na úroveň tovaru – veci.
Žena. Stvorená ako nádherný človek: “Boh videl všetko, čo urobil ... bolo to veľmi dobré.” /Gn 1,31/
- Ježiš je odsúdený na smrť: Ako často sa cítim nepochopená a odsúdená okolím, ktoré „nevidí“ to, čo som zachytila svojou intuíciou, nerozumejú mi: “veď to nemá logiku!” … “ako to môžeš tvrdiť, veď to nemáš ničím podložené!?”… “strácaš čas - mala by si sa venovať niečomu zmysluplnejšiemu” …”kam ty chodíš na tieto teórie?!”. Pane, moje srdce mi hovorí, že mám vytrvať, daj mi svetlo svojho Ducha Sv., aby som videla to, čo Ty chceš, aby som videla. Pomôž, mi, prosím, vidieť väčší obraz, ktorého súčasťou je to, čo ma napĺňa.
- Ježiš berie svoj kríž: Niekedy je ťažké žiť moju ženskosť – očakáva sa, že všetko zvládnem, že si poradím, že budem vyrovnaná, nad vecou… a mne je niekedy proste do plaču, cítim sa slabá a krehká, ako trstina lámaná vetrom – moderným imidžom dnešnej ženy-stíhačky, ktorá je upravená, bez šedín, suverénna vodička s perfektne vypracovaným telom... vždy usmiata... Pane, pomôž mi nachádzať svoju ženskosť v Tvojom Srdci, v Tvojom pohľade.
- Ježiš padá prvý raz: Opäť raz som to nezvládla, vybuchla som a vyznela ako hysterická trapka. Pane, prosím „Daj mi múdrosť, prísediacu tvojho trónu” /Múdr. 9,4/ aby som vedela hovoriť v pravý čas a s láskou. Aby som bola otvorená a pravdu podávala s láskou - voči sebe samej i voči iným.
- Ježiš sa stretáva so svojou matkou: Mária, ani Ty si nerozumela – ale uverila si, že „Bohu nič nie je nemožné“. /Lk 1, 37/ Pane, pomôž mi uveriť Ti, že o mne vieš aj teraz, že Ty poznáš moje túžby, aj teraz, keď sa borím/-e s hypotékou, keď žijem stereotypom materskej „dovolenky“, keď na seba nemám čas, keď môj príjem nepokrýva moje náklady... Pane, pomôž mi neumlčať túžby môjho srdca. Nauč ma ich pomenovať a neudupať ich strachom a rutinou... Daj mi síl, kráčať za svojimi snami, aby vo mne nevyhasol život. Lebo „Bohu nič nie je nemožné“.
- Šimon pomáha Ježišovi niesť kríž: Bože, stvoril si ma ako ženu, ako svoju Milovanú. Nauč ma byť krehkou a nežnou ženou, nauč ma dovoliť Tebe i silnejším, aby ste mi pomáhali, aby som dokázala prijímať pomoc.
- Veronika utiera Ježišovi tvár: Nebála sa vyjsť z davu a byť INÁ. Viedla ju láska a ľudskosť, bolesť sa dotkla jej srdca a urobila všetko, čo v tej chvíli vedela urobiť - prejavila lásku účasťou na bolesti. Pane, daj mi, prosím odvahu, aby som sa nehanbila byť ľudská a jemná, aby som nepotláčala v sebe pocity. Odvahu, aby som sa nebála byť iná, lebo Ty si ma takou chcel mať. Daj, nech sa porovnávam len s Tvojim obrazom o mne.
- Ježiš padá po druhýkrát: Pane, už nevládzem - je toho na mňa naozaj priveľa. Nauč ma, prosím, ako povedať „nie“ bez výčitiek svedomia. Nauč ma prijať svoje limity a vidieť moje potreby. Nauč ma čerpať sily v Otcovom náručí vo chvíľach, keď som zlomená, zdrvená, zradená, keď mi chýba objatie a pohladenie. Nauč ma „dobíjať si baterky srdca“ pred Eucharistiou, v milujúcom Otcovom náručí. Pomôž mi pýtať si Tvoju Lásku od TEBA, nie zo zraňujúcich a falošných zdrojov.
- Ježiš sa rozpráva so ženami: Pane, nauč ma rozprávať. Nauč ma pomenovať to, čo ma napĺňa, čo ma hnevá, nauč ma zdieľať sa s priateľkami o svojom živote. Niekedy stačí veci pomenovať a už nie sú také neznesiteľné. Prosím Ťa o Božiu ženu - daj mi takú priateľku, s ktorou by sme sa spoločne delili o starosti, vedeli sa smiať, vedeli byť radostné i bláznivé napriek „nášmu veku“. Prosím Ťa o ženu, ktorá má slobodné a otvorené srdce, ktorá vie byť láskavá i pravdivá zároveň a ktorá Ti je blízko.
- Ježiš padá po tretíkrát: Otče, tu som....vo svojej krehkej úbohosti. Po množstve Tvojich darov a dobrodení som opäť v prachu. „Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a končíte telom? Toľko ste zažili a nadarmo?“ /Gal 3,3-4a/ Pane odpusť. Videl si moje rozhodnutie pri tomto 3.páde – pomôž mi, prosím vstať a vrhnúť sa do Božej náruče odpustenia. Pomôž mi vstať a prijať Tvoju Lásku. Pomôž mi chápať ľudí, ktorí padajú, nauč ma sprostredkovať im Tvoje odpustenie.
- Ježiša vyzliekajú zo šiat: Bože, naozaj chceš VŠETKO?! Úplne všetko mám nechať na Teba? ... Viem, že to máš pod kontrolou...iba tomu neverím... Pane, pomôž mi dôverovať Ti viac. Úplne.
- Ježiša pribíjajú na kríž: Bolí to. Má to celé vôbec zmysel??! Načo to všetko? Pane, prosím Ťa o silu vytrvať, nevzdať sa. Prosím Ťa o nadhľad Ducha Sv., o to, aby si moje „uzlíčky“ pretkal do Tvojho gobelínu.
- Ježiš na kríži zomiera: Pane, zdá sa, že nespravodlivosť zavládla. Pomôž mi prinášať Tvoju Prítomnosť tam, kde žijem, tým, kým som. Pomôž mi byť takou, akú ma chceš mať Ty. Pomôž mi nájsť zmysel môjho života – pre život tu a teraz.
- Ježiša skladajú z kríža: Ticho. Je po všetkom. Zdá sa, akoby bol Boh bezmocný. Vládne Láskou. Dnes sa umieranie nenosí. Pane, prosím, pomôž mi prinášať do tohto sveta pravé hodnoty. Pomôž mi milovať aj v situáciách, ktoré vyzerajú beznádejne stratené.
- Ježiša ukladajú do hrobu: Tvoje telo – zmučené a mŕtve. Keď je z niečoho veľmi málo, zvyčajne má vyčíslenú obrovskú hodnotu. Koľko litrov Tvojej krvi na krížovej ceste vytieklo – 7l.? Koľko kíl si vážil, takto dobitý – 70kg? Akú máš Ty pre mňa hodnotu, Pane??? ...
A ty sa mi stále dávaš. Ponúkaš mi nadľudskú silu milovať, ktorú môžem čerpať z Tvojho Tela i Krvi. Stále Ťa môžem mať - AK chcem.
Nauč moje srdce, aby túžilo po Teba viac. Aby Ty si bol mojim zdrojom života. Nie prežívania. Pane, ja chcem ŽIŤ. Pomôž mi prekonať tmu v hrobe a prežiariť moje dni veľkonočným ránom.
„Som, Pánova /služobnica. Nech sa mi stane ako si povedal./“ /Lk 1, 38/
Pane, nech sa čokoľvek okolo mňa deje, pomôž mi, pamätať na to, že TY, VšemohÚci BOH, si ma tu CHCEL mať.
Že Ty SI môj Boh.
Že Ti patrím. Som Pánova. Milovaná žena.