Vatikán 27. decembra – Homília Svätého Otca Františka pri slávení Eucharistie vo Vatikánskej bazilike v Nedeľu Svätej rodiny 27. decembra 2015 v rámci Jubilea rodín vo Svätom roku milosrdenstva.
Biblické čítania, ktoré sme si vypočuli, nám predstavili obraz dvoch rodín, ktoré si konajú púť do Božieho domu. Elkána a Anna privádzajú syna Samuela do chrámu v Silo a zasväcujú ho Pánovi (porov. 1 Sam 1,20-22.24-28). Rovnakým spôsobom sa Jozef a Mária vyberajú na veľkonočné sviatky ako pútnici do Jeruzalema spolu s Ježišom (porov. Lk 2,41-52). Často máme pred očami pútnikov, ktorí prichádzajú do svätýň a na obľúbené miesta ľudovej nábožnosti. V týchto dňoch sa mnohí vybrali na cestu ku Svätej bráne, otvorenej vo všetkých katedrálach sveta a aj v mnohých svätyniach. Čo sa však dnes v Božom slove najkrajšie vyníma, je to, že púť uskutočňuje celá rodina. Otec, mama a deti, všetci spolu sa uberajú do domu Pánovho, aby svätili sviatok modlitbou.  Je to dôležité ponaučenie, ktoré sa ponúka aj našim rodinám. Môžeme dokonca povedať, že život rodiny je spleťou malých a veľkých putovaní.
Ako dobre nám padne napríklad pomyslieť na to, že Mária a Jozef učili Ježiša odriekať modlitby! A toto je putovanie, púť výchovy k modlitbe. A tiež je dobre mať na pamäti, že počas dňa sa modlievali spolu, a že potom v sobotu chodievali spolu do synagógy počúvať Písma Zákona a Prorokov a chváliť Pána so všetkým ľudom. E celkom iste sa počas púte do Jeruzalema modlili spievajúc slová žalmu: «Zaradoval som sa, keď mi povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho.“ Naše nohy už stoja v tvojich bránach, Jeruzalem!» (Ž 122,1-2).
Aké dôležité je pre naše rodiny spoločne kráčať a mať pred sebou ten istý cieľ! Vieme, že máme spoločnú cestu, ktorou nám treba ísť. Cestu, na ktorej stretávame ťažkosti, ale aj chvíle radosti a útechy. Na tejto životnej púti zdieľame aj moment modlitby. Čo môže byť krajšieho pre jedného otca a mamu, než požehnať svoje deti na začiatku dňa a na jeho sklonku. Urobiť na ich čele znak kríža ako v deň krstu. Nie je toto azda tá najjednoduchšia modlitba rodičov vo vzťahu k ich deťom? Požehnať ich, čiže zveriť ich Pánovi, tak ako to robili Alkána a Anna, Jozef a Mária, aby on bol ich ochranou a oporou v rozličných chvíľach dňa. Aké je dôležité pre rodinu spojiť sa aj v krátkom momente modlitby pred spoločným jedlom, na poďakovanie Pánovi za tieto dary a na to, aby sme sa naučili deliť sa s tým, čo sme dostali s tými, čo sú vo väčšej núdzi. Sú to všetko malé gestá, ktoré však vyjadrujú veľkú výchovnú úlohu, ktorá je rodine vlastná pri jej každodennom putovaní.
Na konci onoho putovania sa Ježiš vrátil do Nazareta a bol poslušný svojim rodičom (porov. Lk 2,51). Aj tento obraz obsahuje krásne ponaučenie pre naše rodiny. Púť totiž nekončí tým, keď sa dosiahne cieľová svätyňa, ale keď sa vrátime domov a pokračujeme v každodennom živote a uplatníme duchovné ovocie zažitej skúsenosti. Vieme, čo vtedy Ježiš urobil. Namiesto aby sa vrátil domov s rodinou, zostal v Jeruzaleme v Chráme, čím vyvolal veľkú ťažobu u Márie a Jozefa, keď ho nevedeli nájsť. Za toto svoje „zatúlanie sa“ musel Ježiš pravdepodobne svojich rodičov aj odprosiť. Evanjelium to nehovorí, ale verím, že to môžeme predpokladať. Otázka Márie aspoň prejavuje určité napomenutie, dáva jasne najavo jej a Jozefove obavy a úzkosť. Pri návrate domov sa Ježiš držal zaiste tesne pri nich, aby im naplno ukázal svoju lásku a poslušnosť. Do rodinného putovania zapadajú aj tieto momenty, ktoré sa v spojení s Pánom premieňajú na príležitosti k rastu, na príležitosti prosiť o odpustenie a prijať ho, preukázať lásku a poslušnosť.
Kiež v Roku milosrdenstva každá rodina dokáže byť privilegovaným miestom tohto putovania, kde sa zakusuje radosť z odpustenia. Odpustenie je podstata lásky, ktorá dokáže pochopiť pochybenie a nájsť naň správny liek. Beda by nám bolo, keby nám Boh neodpúšťal! Je to práve uprostred rodiny, kde sa učíme odpusteniu, pretože máme istotu, že sme pochopení a máme naporúdzi oporu bez ohľadu na zlyhania, ktorých sa môžeme dopustiť.
Nestrácajme dôveru v rodinu! Je krásne mať vždy jeden pred druhým srdce otvorené, bez toho, aby sme čosi skrývali. Kde je láska, tam je aj porozumenie a odpustenie. Zverujem všetkým vám, drahé rodiny, toto každodenné rodinné putovanie, toto tak dôležité poslanie, ktoré svet a Cirkev potrebujú viac než kedykoľvek predtým.
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar