Kuba 21. septembra – Pápež František sa v nedeľu 21. septembra vo večerných hodinách stretol v Havane s mladými z Kultúrneho centra P. Félixa Varelu. Ide o jednu z mála cirkevných inštitúcií na Kube, ktorá formuje laikov podľa sociálnej náuky Cirkvi. Stretnutie s prevažnou účasťou mladých dospelých v študentskom veku sa odohrávalo na otvorenom priestranstve pred budovou centra. Svätý Otec pri stretnutí požehnal veľký umelecký kríž vytvorený technikou mozaiky, ktorý zástupcovia mládeže priniesli.

Aj pri tomto stretnutí Svätý Otec odložil svoj pripravený príhovor a mladým ľuďom sa prihovoril spontánne. Reagujúc na slová zástupcu mládeže, ktorý vo svedectve hovoril o tom, že mladí snívajú o lepšej Kube, pápež zacitoval istého latinsko-amerického spisovateľa, že ľudia majú dvojaké očí – jedny telesné a druhé zo skla. Telesným okom vidíme to, na čo sa pozeráme. S okom zo skla vidíme to, o čom snívame.

Ako povedal Svätý Otec, mladý človek, ktorý nie je schopný snívať, je uzavretý sám v sebe. Mladých pozval k tomu, aby snívali o veľkých veciach. Snívajte o tom, že s vami môže byť svet inakší. Ak zo seba vydáte to najlepšie, pomôžete svetu, aby bol inakším. Nezabudnite, snívajte!

Pápež potom hovoril o schopnosti prijímať tých, ktorí zmýšľajú ináč. Ako povedal, v skutočnosti sme niekedy uzavretí. Vstúpime do nášho malého sveta a uzavrieme sa do ideologických či náboženských klík. Keď sa náboženstvo stane klikou, stráca tú najlepšiu časť, stráca skutočnosť adorovať Boha, veriť v Boha. Je to klika slov, modlitieb, morálnych predpisov. A keď ja mám svoju ideológiu, môj spôsob myslenia a vy máte ten váš, uzatváram sa do tejto ideologickej kliky.

Otvorené srdcia, otvorené mysle. Ak vy zmýšľate iným spôsobom než ja, prečo sa neporozprávame? Prečo sústreďujeme pohľad vždy na to, čo nás rozdeľuje, na naše rozdiely a nevidíme to, čo máme spoločné? Pracovať spoločne pre spoločné dobro. Toto sa nazýva sociálnym priateľstvom, hľadať spoločné dobro. Sociálne nepriateľstvo ničí. Nepriateľstvo ničí rodinu. Nepriateľstvo ničí aj krajinu. Svet sa ničí prostredníctvom nepriateľstva. A tým najväčším nepriateľstvom je vojna. Dnes vidíme, že svet je zničený vojnou.

Pápež následne odpovedal mladému mužovi, ktorý hovoril o nádeji. Ako uviedol, mladí sú nádejou národa. Je nádej optimizmom? Optimizmus je stavom mysle, ktorý sa mení. Nádej je niečo iné. Nádej dokáže trpieť pre uskutočnenie istého projektu. Ste vy schopní obetovať sa pre budúcnosť alebo chcete jednoducho prežívať prítomnosť, a tí, čo prídu po tom, nech sa zariadia? Nádej je plodná. Nádej dáva život. Ste schopní darovať život, alebo ste na ceste stať sa chlapcami či dievčatami duchovne sterilnými, neschopnými vytvoriť život pre druhých, bez možnosti vytvárať sociálne priateľstvo schopné budovať vlasť, bez schopnosti vytvárať veľké veci? Nádej je plodná.

Pápež František hovoril aj o ľuďoch, ktorí ničia nádej. Sú nimi tí, čo si nerobia starosti s tým, že mladí nemajú prácu a teda nemajú ani budúcnosť a že sú vyraďovaní. Kultúra vyraďovania odoberá nádej. Naopak nádej, ktorá vie trpieť, je plodná. Pápež pozval mladých k tomu, aby dúfali, lebo mladý človek bez nádeje akoby už odišiel do dôchodku pre svoje porazenectvo. Ako povedal Svätý Otec, cesta nádeje nie je ľahká a nemôžeme ňou ísť osamote. Existuje africké príslovie, ktoré hovorí: „Ak chceš ísť rýchlo, choď sám, ak však chceš zájsť ďaleko, choď pospolu.“ Pápež nakoniec hovoril o kultúre stretnutia. Mladých pozval ku spoločnému kráčaniu, k tomu, aby boli zjednotení, a to aj napriek vzájomnej rozdielnosti. -zk-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar