Raz som opäť išiel spať s dcérkou ja, pretože manželka Evka bola na liečení v Podunajských Biskupiciach (ťažkosti s pľúcami) a Sárka ako obvykle pred spaním vypila skoro celú fľašu kakaa. Horšie bolo, že začala čkať. Aj by už spala, ale čkanie ju znova a znova prebúdzalo. Na výzvy, aby dopila fľašu a tak ho zahnala, nereagovala, piť už nechcela. A tak keď zastaviť čkanie nešlo prirodzenou cestou, povedal som si, že pôjde nadprirodzenou.
Uspávanie dieťaťa nie je niekedy až také ľahké...
(1) Naše dieťa Sára Mária je zdravé dieťa, ktoré dokáže byť niekedy veľmi živé a hravé. Chválime za to Pána. V jeden večer – dcérka nie a nie zaspať. Samozrejme, keď je už jedenásť hodín večer, dieťa by už malo dávno spať. Vybrala si svoj „skákavý deň“. Skákala na posteli, jašila sa, akoby bol stred dňa. Všeličo sme podnikali – napomínali, vyzývali, ba i hrozili – nič nepomáhalo.
Zrazu som dostal inšpiráciu Ducha Svätého. Priznám, keď som začal hovoriť, ani som nevedel, čo robím (alebo ako vetu dokončím). Len som Sárku položil na posteľ, vážne sa na ňu zahľadel a vážne a jasne vyslovil: „Ježiš“. Sárka spozornela a zopakovala: „Ješiš.“ Ja: „Ježiš!“ Sárka: „Ješiš.“ Potom som z ničoho nič pokračoval (opakujem, vôbec som to neplánoval): „Pomôž...“, Sára: „Pomoš...“, ja: „mi...“, ona: „mi...“, ja: „...zaspať“, dcérka: „...zaspať“. Potom sa stala prekvapivá vec: Dcérka sa zrazu upokojila, našla si najlepšiu polohu a neprešli azda dve minútky a – spala ako syseľ! Len sme tak naše unavené oči otvárali. Áno, Ježiš reagoval na modlitbu dieťaťa a pomohol jej zaspať. Aké je to s Bohom jednoduché, však?
(2) Raz som opäť išiel spať s dcérkou ja, pretože manželka Evka bola na liečení v Podunajských Biskupiciach (ťažkosti s pľúcami) a Sárka ako obvykle pred spaním vypila skoro celú fľašu kakaa. Horšie bolo, že začala čkať. Aj by už spala, ale čkanie ju znova a znova prebúdzalo. Na výzvy, aby dopila fľašu a tak ho zahnala, nereagovala, piť už nechcela. A tak keď zastaviť čkanie nešlo prirodzenou cestou, povedal som si, že pôjde nadprirodzenou. Veď Otec chce a teší sa, keď sa naňho obraciame aj s tými najmenšími potrebami – vtedy sa cíti užitočný a má z toho radosť. Tak som vyslovil modlitbu – prosbu: „Ježiš, prosím, pomôž a zastav to čkanie.“ Hneď vzápätí som počul vnútorným sluchom: Prečo ja? Ja som svoju moc dal každému kresťanovi. Urob to ty. Priznám sa, už predtým som to mal na mysli. Rozkázal som: „Čkanie, v mene Ježiša Krista, prestaň! Rozkazujem ti v mene Ježiša, aby si odišlo!“
Po týchto slovách prestala úplne čkať, neurobila to už ani jedinký raz (pokiaľ predtým to robila azda 20 min), upokojila sa a o malú chvíľku už pravidelne zhlboka dýchala. Zaspala!
Tak tu máš dve cesty: raz ti pomôže Ježiš priamo, inokedy ty musíš ukázať vieru a v jeho mene (nie vo svojom, samozrejme) to ty, ako kresťan, musíš urobiť. Chce to len tvoju vieru. Nie je Boh úžasný?
Štefan Patrik Kováč, Spoločenstvo Živá voda
PS My čakáme teraz piate dieťa (6. lebo jedno je u Otca), ale koho svedectvo oslovilo, povzbuďte aj druhých - Z D I E Ľ A J T E