A prešlo to. Utieklo to ako voda. Uvedomujem si vlastne, ako veľmi si trpel? Som schopná uvedomiť si to všetko?

Nuž a je to tu. Deň kedy lámeš všetky zviazanosti. Ježišu Kriste moja radosť. Vstal si z mŕtvych. Opäť si spomínam na nedávnu udalosť. Kľačím pod krížom. Zlomená prívalom tak nikdy nekončiacej lásky. Ty tam hore. Ruky rozpäté ako na objatie. Padla kvapka. Presne na moje líce a mojím telom otrasie ďalší ston. Tam hore som predsa mala byť ja- nie ty! Ja som mala byť ukrižovaná spolu zo zloduchmi. No ty ako najväčší džetlmen prichádzaš a meníš môj osud. Zaľúbil si sa a veľmi si túžil aby naše zasnúbenie bolo podľa vôle Otca. A tak si zomrel. Ako zmier. Aby som sa ti mohla zasnúbiť a aby nám Otec požehnal. Aby nám odpustil. Nám všetkým hriešnym.

Prešlo niekoľko dní a ocitám sa pri tvojom hrobe milovaný. Kameň je odvalený. Nemo hľadím kam si sa podel. Nie ešte si neuvedomujem tvoje slová a znova si premietam situáciu pod krížom. Zrazu sa vrátim do reality. Zaznieva slávnostné ALELUJA. Pridávam sa k množstvu ľudí. Stále som však z toho všetkého zmätená. Je koniec? Ja viem, že si urobil to všetko. Že to nebolo len vtedy. Ale, že sa to deje denne. Každý deň znova a znova. Ide len o to či sa rozhodnem vnímať ťa. Či som ochotná trpieť i tvoju bolesť a nesústrediť sa len na tú svoju.

Ježišu Kriste moja radosť- ty si víťaz! Ako vtedy. Tá nedeľa. Osudný deň kedy si zlámal každé puto- i teraz. Znova a dúfam, že každý deň budeš lámať každú zviazanosť. Buď viťazom v mojom živote!

Matka Božia, drahá Panna Mária uč ma prosím, ako kráčať za tvojim synom a mojou spásou.

Obrázok: http://phoebusmjdiary.tumblr.com/