Jednotka ma prijímala do zamestnania. Dosť sa čudovala, boli sme kolegyne z fakulty. Pochopila, keď som odhrnula golierik. Krížik. Naorientovala ma na známeho lekára, ktorý pre vieru aj sedel.

"Ten ťa určite pochopí a pomôže ti." Jej teta bola poslankyňa  a strýc šéfom OV KSS  v jednom okresnom meste.

Viem, že toto dievča, ak dakomu nepomohlo, určite nepoškodilo a neudávalo.

Dvojka zdieľala so mnou izbu v nemocnici. Bola právnička, operovali jej štítnu žľazu so zlou prognózou. Televíziu sme nepotrebovali. Stačilo si sadnúť okolo jej postele a narozprávala nám príbehov, humorných, i takých, z ktorých išiel mráz po chrbte. Sestričky nás museli takmer ťahať  od nej, keď bola večierka. Samozrejme, služobné tajomstvo o menách a miestach dodržiavala.

Modlievala som sa pred spaním. Pri okne s výhľadom na sídlisko ruženec, potom sama, vlastnými slovami, väčšinou už po tme. Raz mi vraví:

" Tak rada by som sa modlievala, ale neviem, ako na to....mám aj knižku, ale tá reč je mi nejaká umelá....je to ťažké?"

"Vôbec nie. Rozprávaj sa tak, ako si sa pred chvíľou rozprávala so mnou, len to vrav Bohu. On tu je".

Rozišli sme sa. Ona na onkológiu, ja do domáceho liečenia. Tešila som sa, keď mi o rok poslala foto, nevypadol jej ani vlas. A cítila sa dobre.

xxxxxxxxxxxxx

Prešli roky. Po prevrate som zazrela v kostole Jednotku. Ale od východu prášila k svojmu zaparkovanému autu a robila sa, že ma nevidí. Ale na tretí raz sa jej to už nepodarilo, a ja som jej ovinula ruku okolo krku. "Vari sa ma bojíš?" "NIe, hanbím!" A prečo? Ona začala nesmelo hovoriť o tom, že ju pritiahli deti.Inak, k tej tete som jej vtedy neskoro v noci zavolala kňaza a mala cirkevný pohreb. No a že deti sú na poriadku, ale ona nemá odvahu vstúpiť do spovednice...a chcela by si usporiadať manželstvo.

Pozvala som ich jednu nedeľu na olovrant, ku nim známeho dobrého kňaza, a nechala som ich poriešiť si svoje. Vyspovedali sa a o pár týždňov mali cirkevný sobáš.

Dvojka? Ohlásila sa mi niekoľkokrát, mám zopár vianočných karát, ale potom sa všetko vzdialilo.....našla som mesto, kde žije, ...žije vôbec? Strojím sa tam zavolať.... a teším sa na to.

Čo povedať? Čo iné, ako Bohu vďaka?